TRENČÍN. Geografkine postrehy okorenené fascinujúcimi fotografiami otvorili jesennú sezónu kultúrnych podujatí na pôde Verejnej knižnice Michala Rešetku.
Ázijská výzva
Učiteľka zemepisu na Základnej škole Dlhé Hony počas letných prázdnin nezaháľala. Chvíle voľna vymenila za aktívny oddych. Po Európe a Južnej Amerike si pripísala na konto ďalší kontinent. Tento raz najväčší svetadiel – Áziu. Pútavé rozprávanie popretkávané autentickou fotodokumentáciou Dvoranová charakterizovala ako správu z cesty doplnenú o veci, ktoré by mohli zaujímať bežného smrteľníka. Expedícia odštartovala v Pekingu a celkovo trvala 28 dní. Po hlavnom meste Číny nasledoval presun cez Šanghaj, historický Sian do tibetskej Lhasy.
Najľudnatejší štát sveta vystriedal susedný Nepál, odkiaľ trasa vyústila do indickej kolísky civilizácie. Druhú časť zájazdu však cestovateľka priblíži v knižnici až o mesiac. „Hoci sme po zemi prešli 6 600 kilometrov, výprava bola náročnejšia skôr psychicky ako fyzicky. Najmä preto, že treba rýchlo vstrebávať jeden nový zážitok za druhým, pričom času nie je nazvyš. Pokiaľ si človek nepíše poznámky, veľmi rýchlo zabudne, kde všade bol a čo videl,“ zhodnotila Dvoranová.
Nie je Čína ako Čína
Čínu väčšina vníma ako krajinu plnú bicyklov a ryžových polí. Trenčianska svetobežníčka po ázijskej skúsenosti vtipne skonštatovala, že v súčasnosti je jedno, či sa človek prechádza po Paríži, New Yorku alebo Šanghaji, rozdiel spočíva akurát v počte šikmookých okoloidúcich. Napriek tomu, obrovská rozloha spravovaného územia so sebou prináša daň v podobe regionálnych rozdielov a odlišných predpokladov pre ľudskú existenciu. Dôkaz leží v srdci Himalájí.
„Aj pre vládnucu komunistickú stranu sa Číňania orientujú prevažne na prácu. Na druhej strane, u Tibeťanov odjakživa prevládal duchovný spôsob života. Takpovediac šesť mesiacov pásli dobytok a zvyšok roka trávili v kláštore,“ poznamenala Dvoranová. Ale ako vzápätí dodala, etnicky čistý Tibet zjavne ustupuje z tradičných pozícií.
K povinnej výbave moderných dobrodruhov neodmysliteľne patrí vyleštený objektív. Uvedená fotoreportáž pozostávala z desiatok unikátnych záberov. Nechýbali zástupcovia novodobých divov sveta, resp. svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Výnimočnú pozornosť vzbudil Veľký čínsky múr, tzv. terakotová armáda, najväčšie svetové námestie, moderný olympijský komplex, deväťmiliónový Šanghaj, legendárny palác dalajlámu, najvyšší vrch Zeme, či vysokohorský príbytok zateplený jačím trusom.
