TRENČÍN. Počas pätnástich rokov sa podarilo trenčianskemu literárnemu klubu vydať niekoľko zborníkov literárnych prác svojich členov. Ako prvé vyšli Nepovinné čítanie I, II a III v rokoch 1999, 2002 a 2003. Ďalšími zborníkmi boli Dialógy s časom v roku 2004, Otvorená krajina (2006), Priestor (2007), Priestor (2008) a Slová dokorán (2010). Niekoľkým členom vyšli samostatné básnické zbierky.
Ako hovorí Janka Poláková, pôdu na realizáciu ponúkli každému, kto má záujem nielen o čítanie literatúry, ale aj o písanie. „Možno keby sme to spočítali, bolo by to vyše stovky. Niektorí z bývalých členov dnes profesionálne pracujú so slovom.“
Zázemie v klube našli ľudia, ktorí by sa možno so svojou tvorbou nemali kde prezentovať a nemali ani odvahu ju zverejniť. Nazývajú ich „šuflikanti“. Jedným z nich je aj Martin Lančarič (34), ktorý je členom literárneho klubu približne šesť rokov. „Dovtedy som písal „do šuflíka“. Moja sestra sa dostala do kontaktu s ľuďmi, ktorí jej poradili, že existuje takáto možnosť. Skúsil som a vyšlo to. Môžem publikovať svoje veci prostredníctvom zborníkov, alebo sa zúčastňovať súťaží, pred tým som ani nevedel, že takáto možnosť je.“
Od začiatku existencie stojí pri začínajúcich literátoch v klube spisovateľ Rudolf Dobiáš. „Človek si myslí, že jeho pocity alebo aj jeho drámy, že sa patrí zachovať a spracovať, najprv vnútorne a potom aj technicky na papier. V tomto svete je treba si nájsť zátišie, kam sa môžem utiecť, keď už mi všetko lezie na nervy. Myslím si, že aj tento klub je takým ostrovčekom, kde sa možno aj trošku zotavíme zo stresov a napätí. Je to taká rekreačná záležitosť.“
Milovníčka literatúry Taja Jambrikovičová chodí na stretnutia Omegy preto, aby si vypočula, čo nové iní napísali. „Obdivujem ľudí, ktorí dokážu tvoriť a keďže ja to nedokážem, tak aspoň počúvam tých, ktorí to vedia,“ povedala. Literárny klub Omega vznikol 25. septembra 1996. Pri jeho založení stál básnik Vojtech Kondrót a vydavateľ a spisovateľ Ľudovít Fuchs. Od vzniku je predsedom literárneho klubu básnik a literárny kritik Ján Maršálek. „Boli aj lepšie aj horšie obdobia v závislosti od ľudí, ktorí sa tu združovali. Zo zakladajúcich členov sme teraz v klube možno traja či štyria,“ hovorí.
Niekedy sa jeho kritika nestretne s pochopením. „Snažím sa byť objektívny a povedať o textoch, čo si naozaj myslím. Už som zažil aj to, že autor prišiel a keď sme mu práce hneď vo všetkom nepochválili, možno sa nahneval a už sa neukázal.“
Omega pôsobí pri Verejnej knižnici Michala Rešetku v Trenčíne. Jej riaditeľka v jeho existencii vidí aj určitú nádej. „Vzhľadom na to, že pracuje už 15 rokov, striedajú sa v ňom generácie od najmladších až po najstarších, predpokladám, že pokiaľ bude mať také zázemie a vedenie, môžeme veriť, že sa budeme stretávať stále s novou prózou či poéziou,“ povedala Lýdia Brezová.
Klubové stretnutia sa konajú každý prvý štvrtok v mesiaci vždy o 16. hodine v budove knižnice na Hasičskej ulici. Prísť môže ktokoľvek.
