Akademický sochár Martin Lettrich ponúka návštevníkom Galérie Miloša Alexandra Bazovského svoj pohľad na plynutie času na výstave s názvom "Lettrospektíva".
TRENČÍN. Nemá zrátané, koľko vytvoril fontán. Jedna sústava krášli napríklad bratislavský Polus, ďalšie sú v Brne či Košiciach, pred osadením je fontána Prútikár v Bruseli. Do Trenčína by sa všetky jeho exteriérové diela dali previezť len veľmi ťažko. V podkrovných výstavných priestoroch Galérie Miloša Alexandra Bazovského predstavuje akademický sochár Martin Lettrich druhú oblasť svojej tvorby -voľnú komornú plastiku.
„Lettrospektíva“
Jeho inšpiratívnym prostredím je ateliér. Tam si overuje svoje nápady, hľadá vzťahy a posúva sa v tvorbe ďalej. Za svoj najsochárskejší prejav považuje bronzové sochy. „Chcel by som alebo dúfam, že na nich je vidno, že nevznikli za jedno popoludnie,“ hovorí autor. Okrem sôch z bronzu prezentuje objekty zo skla, dreva ale aj zo slamy, sena a suchej trávy, ktorým dáva akúsi druhú šancu na život. Výstava zachytáva vývoj jeho komornej tvorby počas ostatných 35 rokov. Časť vystavených diel vznikla v 80-tych, niektoré v 90-tych rokoch, no najviac ich je po roku 2000.
Rovnako dobre aj píše
S výtvarnou teoretičkou Xeniou Lettrichovou sú spolu 36 rokov. „Vážim si na ňom, že je veľmi pôvodný. Vždy hľadal inšpiráciu v sebe. Radšej sa potrápil, šiel ťažšou cestou, ale nikdy sa nesnažil niečo odpozerať, zľahčiť a na to nadviazať. Jeho tvorba vždy odráža nejakú životnú alebo názorovú etapu. Posúval sa po výstavách, mal vždy nejakú menšiu výstavu a na ňu urobil jeden súbor diel jedným rukopisom, spoločným námetom alebo témou.“
Niektoré diela na výstave dopĺňajú sochárove texty. Verše vznikajú buď súčasne, alebo ako doplnok k hotovej soche, keď má pocit, že ešte niečo treba dopovedať. Ako však prezrádza jeho partnerka, má aj básne, ktoré na svoju sochu ešte len čakajú.
Poctivý „remeselník“
Sám autor sa považuje za sochára, ktorý robí „poctivé remeslo“. Návštevníci výstavy na nej nenájdu módne výkriky alebo trendové inštalácie. „Všetko, čo tu je, je postavené na danostiach, výhodách a prednostiach toho materiálu, s ktorým robím,“ hovorí.
Ako povedala riaditeľka Galérie Miloša Alexandra Bazovského Danica Lovišková, svojou jasne koncipovanou a výrazne vyhranenou tvorbou patrí Martin Lettrich k výrazným predstaviteľom súčasného slovenského sochárskeho prejavu.
„Málo výtvarníkov sa tak koncepčne venuje tvorbe pre architektúru. Jeho sochárske inštalácie pritom architektúru nepotláčajú, ale dotvárajú a zvýrazňujú výnimočnosť prostredia. Bolo by vynikajúce, keby takýchto projektov vznikalo viac. Pre nejedného návštevníka to znamená stretnutie s výtvarným umením, s ktorým by sa možno inak nestretol.“
Plynutie času
Spoločným menovateľom pre vystavené diela je podľa autora časová os, odpočítavanie, ktoré má svoj riadený rytmus a je zrejmé, že sa raz skončí.
„Magické je, že od určitého momentu sa ten proces už nedá zastaviť. Napríklad štart rakety, kde sa odpočítavanie používa tak okato. Keď sa dostávame k nižším číslam, už sú zapálené motory a nie je možné štart prerušiť, iba za cenu zničenia celého projektu. Iný príklad je pôrod alebo počatie,“ hovorí Lettrich.
Fascinuje ho zároveň následnosť. Tým, že voľačo končí, niečo nové sa začína a ten proces pokračuje. Veci začínajú žiť vlastným životom a odpočítavanie začína aj u nich. Príkladom sú jeho najnovšie práce s využitím materiálov, ktoré už svoju úlohu v prírode splnili. V Lettrichovom ateliéri dostávajú novú šancu na život. Výstavu sochárskej tvorby Martina Lettricha otvorili v Trenčíne 9. septembra.
