TRENČÍN. Výstavu významného českého maliara Františka Romana Dragouna otvorili v múzeu vo štvrtok 8. septembra. Portréty detí, zátišia, autoportréty, obrazy prírody i maliarovej fantázie zaplnili priestory Trenčianskeho múzea. Výstava ponúka výber diel od roku 1945 do roku 2004.
Ako prezradila riaditeľka múzea Katarína Babičová, Trenčianske múzeum si českého umelca pamätá ešte z roku 1972, keď prišiel na výstavu svojho kolegu, akademického maliara Jána Šandoru. „Obaja patrili medzi posledných Švabinského žiakov na Akadémii výtvarných umení v Prahe. František Dragoun vtedy nakreslil portréty niekoľkých vtedajších zamestnancov múzea. Jeden z nich, portrét Marty Šimončíkovej je aj súčasťou výstavy,“ povedala Babičová.
Na vernisáž do Trenčína prišiel umelcov syn, známy český hudobník, spevák a skladateľ Roman Dragoun. Ako povedal, jeho otec maľoval už od malička. „Talent zdedil po svojom otcovi, mojom starom otcovi, ktorý učil na roľníckej škole v Písku kreslenie.“
Namaľoval asi šesťtisíc portrétov
Po gymnáziu išiel na Akadémiu výtvarných umení v Prahe, kde študoval u profesorov Maxa Švabinského a Vratislava Nechlebu.
„Otec maľoval predovšetkým portréty, za svoj život nakreslil asi šesťtisíc portrétov. Veľmi rád maľoval deti a rozprával im pri tom rozprávky. Kreslil všade, v autobuse, v električke. Veľmi rád chodil do prírody, miloval kone, v Písku sme mali žrebčinec, kam sme často chodievali. Napriek tomu, že otec bol Dragoun, na koni nikdy nesedel,“ prezradil. František Dragoun bol podľa slov jeho syna veriaci, maľoval duchovné veci, veľa obrazov mal priamo v kostoloch.
„Za komunizmu to nebolo populárne, vyhodili ho zo Zväzu výtvarných umelcov. V šesťdesiatych rokoch začal jazdiť do Rakúska a Talianska, kde maľoval českú šľachtu. Bol aj v Amerike, obrazy mal po celom svete. Chodil sám, vzal si stojan a bol preč mesiac alebo dva,“ hovorí Roman Dragoun.
Na cestách po Čechách, Európe a Amerike zachytil podoby mnohých významných osobností ako Karla Absolona, Eduarda Hakena, O. F. Bablera, kardinála Vlka a ďalších umelcov, vedcov a mysliteľov.
Jeho básne ožili na synových platniach
Okrem maľovania hral František Roman Dragoun na klavíri a písal básne. „Písal skoro každý deň. Je ich strašne veľa, mnohé sú veľmi hlboké a krásne. Ja som ich začal asi pred dvadsiatimi piatimi rokmi zhudobňovať, s kapelami Futurum, Progres 2, či T4, aj na sólových platniach mám vždy jednu dve veci od otca. Chcel by som urobiť aj jedno CD iba z otcových básní. Niektorí ľudia ho poznajú viac ako básnika než ako maliara. Preto som veľmi rád, že aj vďaka tejto výstave spoznajú Trenčania jeho obrazy,“ dodal Dragoun.
Výstava v Trenčianskom múzeu potrvá do 10. októbra.
