TRENČÍN. V piatok 16. septembra poľská herečka, režisérka a zakladateľka Kropka Teatr vystúpi so svojím predstavením Penthe Murder na festivale divadla jedného herca Sám na javisku v Trenčíne.
Ako monodramatický herec, necítite sa niekedy na javisku osamelo? Pracujete na scéne radšej s kolegami alebo dávate prednosť divadlu jedného herca?
V divadle, ktoré som založila pred viac ako desiatimi rokmi, prevažujú monodrámy. Naučila som sa brať prostredie a divákov ako svojich partnerov na javisku. Necítim tam samotu či potrebu niekoho druhého. A potom, keď s niekým hrám, cítim, že sa to líši, je to úplná iná forma prežívania. Myslím, že monodramatické divadlo je intímnejšie, siaha do hlbších citových vrstiev a to ako u autora, tak aj u diváka.
Ako dlho existuje vaše divalo Kropka teatr?
Je to už štrnásť rokov, celé to začalo v Sydney. Bola som po hereckej škole, ktorú som študovala v Poľsku, ale absolvovala som mnoho stáží, napríklad v Indii, Kanade či Nórsku. Po niekoľkých rokoch mojej kariéry mi prišli pozvania z festivalov v Glasgowe, Edinburgu, Štokholme alebo Gdaňsku. Pred štyrmi rokmi som sa vrátila do Poľska, ale stále sa zúčastňujem festivalov napríklad v Arménsku, Albánsku, Luxembursku, Macedónsku či v Rusku.
Máte nejaké osobné alebo profesionálne skúsenosti so slovenskou divadelnou scénou?
Nikdy som na Slovensku nebola a ani som nemala žiadny priamy kontakt s divadelnou či inou umeleckou scénou. Pritom je to tak blízko a u nás počuť o vašej krajine samé dobré veci. Na druhej strane v Sydney som bola v úzkom kontakte so skupinou mladých ľudí zo Slovenska. Organizovali sme spolu veľa podujatí, prezliekali sme sa do tradičných krojov, na Veľkú noc sme maľovali vajíčka alebo spoločne spievali. Jediný, koho som z divadelnej oblasti osobne spoznala, je riaditeľ vášho festivalu Kamil Bystrický, s ktorým som sa stretla na tohtoročnom festivale divadla jedného herca MonoArt, kde hral so svojím divadlom Kolomaž.
Musela to byť zaujímavá cesta od založenia divadla v Sydney až po jeho súčasné pôsobenie v Poľsku.
V Sydney som mala šťastie, že som sa stretla s uznávaným divadelným režisérom, ktorý ma naučil jemnosti sólohrania, techniky, ako rozprávať po anglicky tak, aby to nerušilo moje hranie či divákov. (Angličtina je mojím druhým hereckým jazykom.) Spolupráca s mladými režisérmi, ale najmä multikulturálne prostredie, v ktorom sme žili, sa podpísalo na formovaní Kropka Teatr. Bol to veľmi zaujímavé tvoriť medzi umelcami z rôznych kultúr. Moje divadlo by nevyzeralo, ako vyzerá, keby celú dobu pôsobilo iba v Poľsku.
Autor: Michaela Velčková
