Maľoval ich niekoľko rokov.
TRENČÍN. Miroslav Bruna zmenil šedé plochy nemocničných chodieb vo Fakultnej nemocnici v Arhuse a v Ústrednej nemocnici v Herningu. Na stovky metrov štvorcových nemocničných chodieb namaľoval akrylovými farbami výjavy zo sveta zvierat. „Geniálne by bolo pomaľovať aj stropy a podlahy,“ netají svoje predstavy. Obrovské maľby sloníčat s rodičmi, mláďatá líšok, páriky nosorožcov, rozšantené zajace, hravé veveričky, ďatle, srny, jazvece i dumajúce sovy na stromoch sa na malých pacientov pozerajú zo stien dvoch veľkých dánskych nemocníc.
Veľkoformátové maľby pokrývajú takmer všetky chodby detského oddelenia. Nechýbajú ani dubáky s ľudskými tvárami i rozprávkové víly. „Reakcia detí i rodičov na maľby bola úžasná. Deti čakajúce na vyšetrenia vedú nekonečné debaty o zvieratkách. Úplne ich to odpúta od ťažkostí,“ teší sa autor.
Podmorská ríša fascinuje dánskych školákov
Vďaka účinkovaniu v speváckom gospelovom zbore v Dánsku spoznal množstvo ľudí, ktorí pracujú s deťmi. „Najskôr sa mi naskytla možnosť vyzdobiť veľkú miestnosť v školskej družine,“ povedal. Tie pomaľoval tmavomodrými nástennými maľbami s tematikou podmorskej ríše.
Myšlienka skrášliť steny v nemocniciach ho nadchla. Prvé nemocničné maľby vznikli pre nemocnicu v šesťdesiattisícovom meste Herning. „Tu som steny maľoval v niekoľkých fázach. Nemocnicu prestavali a niektoré steny zbúrali. Maľby som musel preto vytvoriť ešte raz,“ hovorí Bruna. Počas práce na drapľavých stenách spotreboval desiatky kilogramov farieb všetkých odtieňov.
V nemocniciach v Arhuse i v Herningu sa stretal pri práci priamo s pacientmi. Chodili ho obdivovať vozíčkari i rodičia s chorými deťmi. „Bolo ich na chodbách naozaj veľa. Ťažko sa bolo aj sústrediť,“ hovorí. Miro Bruna maľoval niekedy aj celé noci. Keď nevládal, ľahol si na matrac na chodbe, zakryl sa paplónom a zaspal priamo pod namaľovaným obrazom.
„Niekedy som tvoril aj do tretej v noci a vstával už o šiestej ráno,“ hovorí. Ľahko sa maľovali sovy, kožušinové zvieratá však robili problémy. Nápadmi z ríše fantázie po stovkách hodín trvajúcich prác prekryl väčšinu bledých nemocničných stien.
Oživenie ponurých nemocničných priestorov by privítalo určite aj množstvo našich pacientov. „V slovenských nemocniciach o mne asi ani nevedia. A ja som zatiaľ takýto návrh ani nedával,“ vysvetlil Bruna.
Trenčan Bruna žije v Dánsku už dvadsať rokov
Trenčiansky výtvarník využil po revolúcii možnosť cestovať. „Cestoval som po celej Európe. Na záver svojich potuliek som zakotvil v máji 1991 v Dánsku,“ vysvetľuje Bruna. Až v Dánsku sa začal venovať činnosti, ktorá ho najviac zaujímala. V textilnej firme dostal prácu kresliča a stal sa autorom motívov na textilné výrobky i šiltovky.
Od polovice deväťdesiatych rokov pracuje na voľnej nohe a popri kreslení a maľovaní stačil v roku 1995 napísať aj životopisnú knihu o Eve Kostolányiovej s názvom Tak málo stačí...
Napriek svojej dánskej životnej anabáze jeho kroky pravidelne vedú aj do rodiska v Trenčíne, kde žijú jeho dvaja starší bratia Július a Milan. Dnes žije vo štvormiliónovom Arhuse.
