TRENČÍN. Svoj život si Drahoslava Burďáková bez kreslenia nevedela predstaviť už v pätnástich, keď sa najskôr začala zdokonaľovať vo výtvarnom krúžku na gymnáziu v Kyjove. Do krúžku vtedy chodila s Vladimírom Kudlíkom, dnes známym trenčianskym výtvarníkom. Ich cesty sa na veľa rokov rozišli, až kým ich znova nespojila družobná výstava autorov regiónov Trenčín a Uherské Hradište pod názvom Stretnutie -Setkání.
Práve vďaka cezhraničnej spolupráci Klubu kultury Uherské Hradište a Trenčianskeho osvetového strediska, ktorej výsledkom je aj spomínaná výstava, sa do Trenčína dostala po prvý raz autorská prezentácia Drahoslavy Burďákovej. „Sme veľmi radi, že môžeme pokračovať v cykle autorských výstav tvorcov, ktorí sa stretávajú pri príležitosti družobných výstav Setkání-Stretnutie,“ povedal Miroslav Potyka z hradišťského Klubu kultury. „Nápad vznikol pred desiatimi rokmi, keď sme okrem spoločných výstav začali na oboch stranách hranice pripravovať aj autorské.
V Trenčíne sa tak predstavilo niekoľko autorov z bývalej výtvarnej skupiny Združeného závodného klubu v Uherskom Hradišti. Drahoslava Burďáková patrí k nim.“ Do výstavných priestorov Katovho domu v Trenčíne priviezla svoje maľby, grafiky, kresby a koláže. Jej jemný ženský rukopis poznať v prírodných motívoch i na figurálnej tvorbe. Ako však sama hovorí, vstup do maľovania nebol pre ňu ľahký.
„Cesta k maľbe bola dlhá. S farbami som začala pracovať, až keď som mala viac ako tridsať, dovtedy to bola len linka a čierno-biela plocha,“ spomína autorka. Už ako mama sa pustila študovať na umeleckej škole. „Bola som medzi deťmi skôr ako ich učiteľka, veľmi som sa hanbila, ale potrebovala som stále kresliť a potom už aj maľovať.“
Tak ako človek potrebuje dýchať, Drahoslava Burďáková potrebuje tvoriť. O tom, čo v jej ateliéri pri počúvaní vážnej hudby vzniká, sa môžu v týchto dňoch presvedčiť návštevníci Katovho domu v Trenčíne. Výstava trvá do 30. septembra.
