Siedmy september sa zapíše do kroniky slovenského hokeja a celej krajiny čiernymi písmenami. Pri páde lietadla ruského hokejového klubu Lokomotiv Jaroslavľ zahynul hokejový džentlmen Pavol Demitra.
TRENČÍN. Demitra s hokejom začínal v rodnej Dubnici nad Váhom. V miestnom Spartaku už ako 15-ročný nastúpil za seniorov. „Otec bol futbalista. Sám som dlho hokej kombinoval s futbalom. Keby nebol hokej, tak som futbalista,“ povedal počas akcie Hviezdy deťom na Mierovom námestí pre Trenčianske noviny. Podobne aj jeho syn Lucas zarezáva na ľade v červeno-žltom drese Dukly a naháňa futbalovú loptu v drese AS Trenčín. „Radšej by som bol, keby pokračoval vo futbalovej kariére a vyhol by sa porovnávaniu so mnou,“ pokračoval.
Pre jeho hokejový rast bol nevyhnutný prechod do Dukly Trenčín. V sezóne 1992/1993 okúsil s vojakmi okúsil najvyššiu národnú súťaž. Počas letného draftu si ho v 9. kole z 227. miesta vybrala Ottawa. Do zámoria prišiel ako neznámy tuctový hráč a viackrát musel prehltnúť horkú slinu.
V prvej sezóne okúsil NHL v 12 zápasoch, no väčšinu sezóny odohral na farme v klube Prince Edward Island. Ruže mu v hlavnom meste Kanady nekvitli a ako neperspektívneho hráča ho predali do St. Louis Blues, kde sa jeho potenciál rozvinul naplno. Postupne sa vyformovala jedna z najnebezpečnejších trojíc v NHL. Slovenská légia Bartečko – Handzuš – Demitra naháňala strach obranám súperov. Za osem sezón sa do análov „bluesmanov“ zapísal výraznými písmenami. Neskôr sa presunul do slnečnej Kalifornie k losangelským Kráľom. S Mariánom Gáboríkom odohral dve sezóny v Minnesote Wild. Jeho poslednou zástavkou v najprestížnejšej hokejovej lige sveta bol Vancouver Canucs.
Jaroslavľská druhá mladosť
Po olympijskej sezóne opustil zámorie a úspešný ročník odohral v drese Lokomotivu Jaroslavľ. Tu akoby našiel druhú hokejovú mladosť. S českým obrancom Karlom Rachůnkom bodovo ťahali „železničiarov“ v play-off až do semifinále bojov o Gagarinov pohár. Centrovi prvého útoku sa v play-off podarilo bodovať v dvanástich po sebe nasledujúcich dueloch a spolu v ňom nazbieral 21 bodov.
Nezastavil ho ani zlomený prst
Do reprezentácie prvýkrát nakukol na prvom svetovom šampionáte Slovákov v A-kategórii. V roku 1996 vo Viedni nastúpil pod vedením Júliusa Šuplera. Slováci obsadili desiate miesto a ledva sa zachránili. Vtedajší generálny manažér slovenskej reprezentácie Dušan Pašek na adresu 21- ročného útočníka povedal: „Každý hráč, ktorý sa uplatní v NHL, určite niečo vie. Demitra sa v drese St.Louis sympaticky rozbehol, preto sme ho zavolali, aby ukázal, čo v ňom je. V novom miléniu patril medzi najvýraznejšie osobnosti slovenského hokeja. V roku 2003 sa zúčastnil majstrovstiev sveta aj napriek zlomenine palca. Ihneď po vyradení „bluesmanov“ z bojov o Stanleyho pohár letel do Helsínk. Malé finále o bronzové medaily proti Čechom sme vyhrali 4:2. Štvrtý gól do vokounovej siete pridal práve Pavol Demitra. Puk si pred českým gólmanom trikrát zamiešal a po roku sa fanúšikovia na Slovensku tešili z ďalšieho cenného kovu. „Bol to jeden z najdôležitejších gólov mojej kariéry. Predsalen dúfam, že ešte jeden podobný dám. Vo finále majstrovstiev sveta, či Stanleyho pohára,“ zasníval si.
Nešťastný Turín
O päť rokov neskôr sa Slováci po 12 rokoch predstavili v hlavnom turnaji olympiády v talianskom Turíne. Kapitánske céčko na hrudi nosil práve Pavol Demitra. Základnou skupinou prešli hokejisti s dvojkrížom na hrudi ako nôž maslom a viacerí už videli našu reprezentáciu so zlatými medailami na krku. Vo štvrťfinálovom súboji s Českom sme prehrávali 1:2. Počas stúpajúceho tlaku sa stala nepríjemná udalosť. Puk z hokejky Milana Jurčinu zasiahol Demitru do tváre. Oko mu zaliala krv a puk mu zlomil nos. „Hlavou mi prebehla myšlienka, či ešte budem vidieť. Zachránilo ma plexisklo, bez neho by som prišiel o oko a mal rozbitú celú tvár,“ zaspomínal si.
Famózny Vancouver
Olympijské hry o štyri roky neskôr vo Vancouveri mali byť vyvrcholením hokejovej kariéry jednej generácie hokejistov. Medzi nich patril aj Pavol Demitra. Hoci sezóna v drese Vancouveru Canucs bola v jeho podaní veľmi zlá, v domovskej hale Canada Hockey Place zažil druhú hokejovú jar. Najmä vďaka jeho výkonom sa Slováci prebojovali do semifinále hokejového turnaja. V ňom mal Demitra niekoľko sekúnd pred koncom na hokejke vyrovnanie. Proti však bola lapačka oddielového kolegu Roberta Luonga. V súboji o bronz sme podľahli Fínsku 3:5. Po zápase Demitra smutným hlasom poznamenal: „Medailu sme mali na dosah. Bude ma to mrzieť do konca života. Po dvoch tretinách sme viedli 3:1, nemalo sa nám to stať.“
Dojímavá rozlúčka
Domáce majstrovstvá sveta v máji mali byť poslednou príležitosťou vidieť najlepších hokejistov Slovenska pohromade. Viacero hráčov atakovalo, alebo prekročilo vek 35 rokov. Medzi nich patril aj Demitra. Dopredu sa nechal počuť, že domáci šampionát bude jeho posledným v reprezentačnom drese. Koniec reprezentačnej kariéry sa datuje na 9. mája. Po záverečnom klaksóne osemfinálového zápasu proti Dánsku sa dočkal dlhotrvajúceho potlesku na otvorenej scéne. Divákom daroval časť výstroja a neubránil sa ani slzám. Po zápase v mixzóne povedal: „Plakal som po olympiáde vo Vancouveri a plačem aj teraz. Sú to pre mňa neopísateľné chvíle. Ďakujem všetkým fanúšikom, že nás počas celých majstrovstiev povzbudzovali aj napriek tomu, že sa nám nedarilo. Vytvorili nám úžasnú atmosféru. Máme najlepších fanúšikov na svete.“
