TRENČÍN. Milujú ho deti i dospelí a on im náklonnosť opláca. Už tretiu sezónu žil v čase letných prázdnin na Trenčianskom hrade oslík Mikino a opäť sa tam cítil ako ryba vo vode. Ako povedala jeho chovateľka Katarína Devánová, je veľmi spoločenský. Má rád, keď je okolo neho veľa ľudí, najmä detí. „Keď doma ráno prejdem okolo neho a nepozdravím ho, nahnevá sa a hneď híka,“ hovorí majiteľka oslíka. Jej slová potvrdzuje aj Miloš (Slemo) Slemenský zo skupiny Wagus, ktorý sa stará o zvieratá na hrade.
„Je úžasné ho sledovať, ako čaká na spoločnosť. Leží a keď počuje deti, zrazu vyskočí, podíde ku kraju chodníka a stojí a čaká, ani sa nepohne. Potom si užíva ich spoločnosť. Nechá sa hladkať, kŕmiť, ochotne ich povozí na chrbte a zapózuje pred objektívom fotoaparátu. Je veľkou atrakciou najmä pre mestské deti.“
Ekokosačka a nočný strážnik
Na hrade má oslík svoj prístrešok pre prípad silného dažďa. Ako „ekologická kosačka“ je vždy v tej časti hradu, ktorú treba pokosiť. „Veľkú lúku nad skleníkom sme tento rok kosili iba dvakrát, ostatné stihli spásť kozy a Miki,“ hovorí Slemo. Dobrým spoločníkom je aj pre nočného strážnika. „Miki s ním chodí ako strážny psík, keď v pravidelných intervaloch treba obísť a skontrolovať hrad. Nočná služba je potom oveľa veselšia a rýchlejšie ubehne.“ Leto bez Mikina si na hrade už ani nevedia predstaviť. Tak ako si na neho zvykli návštevníci, zamestnanci i sprievodcovia, naučil sa aj on množstvu nových vecí.
Ťahal vozík, ako by to robil vždy
Miki je podľa Slema veľmi rozumné a inteligentné zviera. „Občas sa zatne, ale on vie prečo. Niekedy sa bojí neznámych vecí, keď sa s nimi zoznámi, nemá problém. Nebojí sa ani streľby. Keď do tábora chodili návštevníci a strieľali zo starých zbraní s pánom Dužíkom, Miki sa tri metre od nich pokojne pásol, ani ho nemyklo.“ Počas tohtoročných historických slávností oslíkovi dokonca vymysleli novú úlohu. Zapriahli ho do dvojkolesového vozíka, aby z kolbiska na námestí odvážal na ňom gladiátorov, ktorí súperovi podľahli v súboji. „Volali mi potom z hradu, že sa tvári, ako keby nikdy nič iné v živote nerobil,“ spomína majiteľka.
Vie sa aj zaťať, ako somár
Komunikovať s oslíkom sa museli aj jeho majitelia najprv naučiť. „Nemá rád, keď ho ťahajú spredu, vtedy sa zatne asi ako somár. Na také povely neposlúcha. Treba mu to vysvetliť zozadu, stačí pri chvoste slamou alebo prútikom jemne švihnúť.“
Ale hlúpy veru nie je. V čase keď ešte nemali sedlo, niesol na chrbte Devánových dcérku. „Spadla a zamotala sa jej noha do retiazky, už mala pred očami westernové filmy, ako jazdca ťahá za sebou kôň. Nič také sa ale nestalo. On v tom momente stál, aj keď predtým bežal.“
Na predaj musia byť dvaja
Miki má viac ako 15 rokov. Býva v Adamovských Kochanovciach v rodine Devánovcov. „Bol to detský sen našej dcérky,“ hovorí Katarína Devánová. „Kúpili sme ho v Moravskom Lieskovom, kde žil v ohrade so svojou manželkou a dvoma synmi. Zdalo sa nám, že má dobrú povahu. Narodil sa vraj v zoologickej záhrade pri Košiciach.“
Keď Miki neslúži na hrade, robí najčastejšie spoločníka najmladšiemu synovi Devánovcov. „Chodia za ním cez víkend aj deti z Trenčína, pravidelne navštevujeme školu v Melčiciach, aj škôlku a školu v našej obci, inak s ním neputujeme.“ Viacero ľudí už chcelo oslíka od nich kúpiť. Katarína Devánová však hovorí, že na to by museli byť dvaja – jeden, čo kupuje a druhý, čo predáva. „Nikdy som sa preto nepýtala „za čo?“. Miki je člen rodiny, nie je na predaj.“
Skôr ako v lete, pravdepodobne Miki pocestuje do Trenčína ešte pred Vianocami. Na Mierovom námestí býva totiž súčasťou živého betlehemu. O jeho popularite svedčí aj profil na sociálnej internetovej sieti.
