Monografiu pokrstil pokosenou trávou futbalový reprezentant a majster Európy z roku 1976 Ján Čapkovič.
MODROVÁ. V knihe, ktorá na viac ako dvesto stranách prináša okrem štatistických údajov aj vzácny textový materiál, desiatky archívnych fotografií, nechýbajú ani rozhovory s najväčšími legendami domáceho futbalu, ako aj humor a zaujímavé príbehy zo zelených trávnikov. Knižku s nákladom dvesto kusov vytlačili v poľskom Krakówe.
Spomínajú takmer 90-roční futbalisti
V obci vznikla v roku 1951 športová organizácia Sokol Modrová. Informácie o futbale v tejto dedinke zbieral autor od tohto roku až po súčasnosť. S myšlienkou napísať knižku sa pohrával od jesene 2010. „Okrem futbalovej kroniky mi informácie poskytli aj hráči všetkých generácií. Každý bol ochotný. S mnohými som sa rozprával, iní poslali list so spomienkami, alebo zapožičali vzácne dobové fotografie. Najstarší z nich, Jozef Lehuta má 86 rokov, Anton Janžo 83 rokov. 76-ročný Michal Uhrin hrá ešte aj vo svojom veku trikrát v týždni futbal,“ hovorí Lacko.
Chodiacou kronikou futbalu je Miroslav Lehuta
Presné štatistiky, tabuľky, zostavy, mená strelcov gólov i rozhodcov v chronologickom slede sa do knižky dostali vďaka futbalovému kronikárovi Miroslavovi Lehutovi. V deviatich stovkách zápasov, ktoré v kronike od roku 1971 zdokumentoval, mu neunikli ani rekordéri v modrovskom drese.
„Najviac gólov - 159 strelil Bertuš Borik, najdlhšie hrajúcim bol Michal Uhrin, ktorý hral s prestávkami za Modrovú 31 rokov,“ hovorí kronikár. Najvyššou výhrou mužov Modrovej bolo jedenásť gólov v sieti súpera z Lúky v roku 1972, žiaci dali do siete Starej Lehoty v jednom zápase až 24 gólov. „Kronika má už štyri hrubé zväzky. Jedna stránka v nej patrí vždy jednému zápasu. Nechýbajú v nej ani perličky zo stretnutí. Tvorím ju už štyridsať rokov. Keď som bol na vojne, pomáhal mi ju písať otec,“ povedal Lehuta.
Tréner zachránil hráčovi život
Mariánovi Lackovi sa do nej podarilo zachytiť aj množstvo zaujímavostí a príbehov z histórie futbalu v obci. Tréner dorastu Peter Hesko v roku 2007 získal Cenu Fair play.
„Po tvrdom súboji s brankárom zapadol jednému z hráčov jazyk a zostal nehybne ležať. Ústa mal plné krvi a rozhodca hru neprerušil. Tréner vbehol do ihriska a vytiahnutím jazyka zachránil mladému futbalistovi život,“ potvrdil Lacko. Kronikár Lehuta pripojil príbeh s veselším podtextom pochádzajúci z čias bývalého režimu. Na svoje dlhé vlasy doplatil vtedajší hráč Róbert Kováč. „Hrali sme zápas v Starej Turej. Robo mal dlhšie vlasy, ktoré mu prekrývali číslo. Rozhodca ho odmietol pustiť na ihrisko a on nechcel ísť dole. Vtedy som dostal červenú kartu aj ja,“ zasmial sa pri spomienkach Lehuta.
