Dôverne pozná viac ako stovku kostolov po celom Slovensku. V zozname tých, ktoré maľoval, mu chýbal už len Farský kostol v Trenčíne. Juraj Krajčo starší hovorí, že ide o jeho definitívne posledný.
TRENČÍN. Štyri plne naložené nákladné autá priviezli na Mariánsky vŕšok v apríli tohto roku železnú konštrukciu a lešenárske dielce, ktoré bolo treba pred začiatkom maľovania interiéru farského kostola postaviť. Vzdialenosť od stropu si rozkázal sám Juraj Krajčo starší.
Vedel, že s hlavou obrátenou dohora tu prežije množstvo hodín, týždňov i mesiacov. Výška mu musela presne sedieť. „Lešenie sa nesmie opierať o steny, ani sa hýbať. Keď človek na ňom stojí hodiny a maľuje ornamenty alebo obrazy, musí si byť istý pevnou podlahou pod nohami,“ hovorí Juraj Krajčo mladší.
Otec so synom sa dopĺňajú
Na obnove malieb farského kostola pracujú spolu. Kým sa syn venuje figurálnym obrazom, otec maľuje ornamenty. „Dekoratívna maľba je jeho záležitosť. Venuje sa jej celý život. Po celom Slovensku vymaľoval viac ako sto kostolov,“ hovorí s úctou v hlase syn.
Spolupracujú, odkedy skončil vysokú školu. Za socializmu pracoval otec pre podnik Dekora. Po revolúcii si založili firmu. Ako hovorí, vymaľovať kostol nie je ako vymaľovať kuchyňu. Maľba má svoje zákonitosti. V akom slohu je postavený kostol, taká by mala byť aj maľba. „Človek sa tomu musí venovať, študovať a zaujímať sa. Je to pekná robota, ale náročná na čas i na prípravu. Nemôžete urobiť barokovú ornamentiku do gotického kostola,“ vysvetľuje Juraj Krajčo starší.
Iba Farský kostol mu chýbal
Jeho rukou sú namaľované ornamenty v drietomskom i kubrianskom kostole, v pútnickom kostole v Rajeckej Lesnej, kostoly v Omšení, v Trenčianskej Teplej i Tepliciach, v Orechovom i v Nemšovej, v trenčianskom kostolíku sv. Anny i v kostole Notre Damme. Iba farský kostol v tejto „zbierke“ ešte nemal.
„Už som neplánoval robiť, toto je definitívne posledný, po ňom toho nechám,“ hovorí 77-ročný pán, s ktorým bolo ťažké voľakedy v práci držať krok. „Otec vstával o piatej ráno a končil s prácou večer o deviatej. Keď mali partiu, mnohí pri ňom nevydržali. Nechcelo sa im toľko robiť. On tak robil skoro celý život,“ spomína na staré časy syn Juraj.
Kostol má bohatú výzdobu
Obnovovať maľbu vo Farskom kostole začali spolu minulý rok, keď pracovali na svätyni asi štyri mesiace. V lodi kostola, kde sú teraz, budú minimálne do Vianoc a vymaľovanie bočných kaplniek by chceli dokončiť na jar budúceho roka.
„Je to náročné, lebo ide o veľmi bohatú výmaľbu,“ hovorí syn. Existujúce obrazy vyčistia, vytmelia praskliny, doplnia chýbajúce časti, obnovia farby a zafixujú. „Nie je to reštaurovanie, pretože kostol bol viackrát upravený, preomietnutý a premaľovaný. Ide o obnovu súčasnej maľby,“ vysvetľuje. Kostol bol maľovaný naposledy asi pred tridsiatimi rokmi. Vynovený by mal vydržať minimálne toľko isto.
„V minulosti sa používali materiály minerálneho pôvodu a to isté používame aj teraz. Špeciálne farby sú svetlostále a väčšinou sú prírodného charakteru.“ Kupovať ich zväčša chodia do Brna alebo do Viedne. Otec so synom majú svoje úlohy presne rozdelené. Spoluprácu si pochvaľujú. „Bolo by to zlé, keby sa otcovi so synom nerobilo dobre,“ myslí si otec. Na svojho syna, akademického sochára môže byť takisto právom pyšný.
Juraj Krajčo mladší sa venuje reštaurátorskej tvorbe, maľbe a kresbe. Jeho doteraz najrozsiahlejším reštaurátorským dielom je Piaristický kostol sv. Františka Xaverského v Trenčíne.
