NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Výstava pestrofarebných obrazov a sklenených plastík potrvá do stredy 24. augusta.
Jej hlavnou inšpiráciou je svetlo
Ingrid Zámečníková vyrastala v Moravskom Lieskovom, žije v Bratislave, ale v posledných rokoch sa často zdržiava v Novom Meste i jeho okolí. Na jej obrazoch z Bratislavy prevládajú sýtočervené, oranžové, ale aj oči vábiace zelené, či modré akrylové a olejové farby. V jej abstraktných maľbách sa pozorným pohľadom dajú odkryť siluety žien, postáv, slnka, ktoré sa odráža v hladine.
„Ak človek na obrazoch dobre hľadá, nájde tam figúry i námety z prírody. Túžim po tom, aby sa ľudia naučili dobre dívať a vnímať,“ vysvetlila Zámečníková. Autorka sa venuje maľbe, knižnej ilustrácii, grafike a vitráži.
Jej hlavnou inšpiráciou je svetlo mnohých podôb, ktoré dáva slobodu a vyžaruje nádej. „Mám rada aj archeológiu, ktorú tematicky tiež využívam. Preto ma teší, že vo vedľajších miestnostiach múzea sú historické vzácne vykopávky. Je to akási kontinuita,“ usmiala sa maliarka.
Diela vznikajú v peci s teplotou osemsto stupňov
Syn gréckeho otca Achilleas Sdoukos sa rozhodol kráčať v maminých výtvarných šľapajach. Najviac ho oslovil trojrozmerný priestor sklenených plastík a sôch. „Začal som s keramikou, na strednej škole som využíval drevo, na vysokej škole som pridal sklo. Chcel by som zapojiť aj bronz,“ prezradil Sdoukos.
Mladého výtvarníka fascinujú neprebádané dimenzie a priestory skla a na výstave sa prezentuje aj sklenými husľami popretkávanými zlatými a zelenými farbami, či sklenou plastikou Poseidona. Autor fúkaného, taveného i žíhaného skla priznáva, že práca sklárskeho výtvarníka je nebezpečnou záležitosťou.
„Umelecké diela vznikajú v peciach pri teplote osemsto stupňov. Je to nebezpečná a ťažká práca najmä pre chlapov,“ priznáva. Pri prácach používa sadrové reliéfy, ktoré kopíruje do skla. Zároveň do roztaveného materiálu pridáva farby.
Mama bola pre syna vzorom
Ingrid Zámečníková, ktorá bola synovým vzorom pri prvých výtvarných krôčikoch, je prvou kritičkou a pozorovateľkou vzniku jeho sklárskych diel.
„Častokrát bojujeme, ale je to určite v prospech veci. Rád si od mamy nechám poradiť, pretože skúsenosti sú nadovšetko,“ hovorí mladý výtvarník, ktorý pevný a krehký materiál premieňa do tekutého stavu.
Ani jeho mama sa nikdy nebránila inovatívnym pohľadom jej syna pochádzajúceho z inej výtvarnej generácie. „Doslova ho do mojej kritiky vťahujem. Má nezaťažený pohľad a nekompromisne mi povie svoj názor. Keď je proces obrazu dlhší, človek začne váhať. A vtedy je dobre, keď príde aj kritika,“ potvrdila vzájomnú spoluprácu Zámečníková.
