TRENČÍN. S 23 ročným obrancom AS Trenčín Petrom Čögleyom sme sa porozprávali po zápase 5. kola.
Konečne sa vám podarilo zabodovať aj na ihrisku súperov. Aký bol posledný zápas v Žiline?
Naša situácia pred zápasom nebola ružová. Po štyroch stretnutiach sme mali na svojom konte iba jediný bod a potrebovali sme sa chytiť. Z taktického hľadiska sme podali veľmi dobrý výkon. Nesnažili sme sa so súperom hrať otvorenú partiu, čo by bola pre nás samovražda. Proti žlto-zeleným sme podali veľmi koncentrovaný výkon, ktorý bol cestou k zisku bodu. V konečnom dôsledku sme mohli zvíťaziť, ale aj prehrať. Určite sa však nemáme za čo hanbiť. Žilinčania doma nezvyknú body púšťať, o čom sa mohli presvedčiť aj iné mužstvá.
Hovorí sa, že dážď viac vyhovuje brániacemu mužstvu. Stotožňujete sa s týmto tvrdením?
Ťažko povedať. Skôr by som povedal, že sme museli byť ešte vo väčšom strehu, aby sme sa vyhli zaváhaniu. Po pošmyknutí sa mohol dostať súper do šance a pomyselná výhody by sa stala nevýhodou. Keďže nám to vyšlo, tak môžeme považovať klzký terén za našu výhodu.
Posledné týždne tvrdo pracujete na komunikácii počas zápasov. Zdá sa, že sa táto činnosť začína oplácať.
Aj v tomto smere sme sa posunuli dopredu. Vzadu máme kvalitného a skúseného dirigenta Martina Ševelu. V Žiline sme celý kolektív počas zápasu neustále komunikovali a vyplatilo sa.
V zápase ste sa najviac stretávali s Miroslavom Barčíkom. Ako sa vám hralo proti skúsenému „kozákovi“?
S Barčíkom som sa v priamej konfrontácii stretol už po niekoľký krát. Moja prvá skúsenosť s Corgoň ligou sa viaže práve k nemu, pretože som sa s ním stretával aj vo svojej premiére. Miro si vie skvele zasekávať loptu a je naozaj veľmi ťažko brániteľný.
Kedy ste sa dozvedeli, že v Žiline nastúpite?
Celý týždeň som sa chystal na post na ľavej stane obrany. Naisto som to vedel až v piatok. K miestu v zostave mi dopomohlo zranenie Jakuba Holúbeka, ktorého v utorok seklo v krížoch.
Aké boli posledné slová trénera pred tým, ako ste vstúpili na trávnik štadióna pod Dubňom?
Snažil sa nás správne nabudiť a vyhecovať. Povedal nám, aby sme hrali kolektívny futbal a komunikovali navzájom. Nabádal nás k tomu, aby sme zápas oddreli. Jednoducho, aby nás futbal bolel. A on bolel.
Corgoň ligu ste okúsili naposledy pred troma rokmi. Pociťovali ste pred stretnutím nervozitu?
Nie, nervozitu som nepociťoval. Skôr by som povedal, že som bol správne naladený. Na zápas som sa jednoznačne tešil a zároveň som bol zvedavý, ako ho zvládnem. Pred stretnutím som nedokázal odhadnúť, nakoľko je súčasná Corgoň liga iná, ako tá, na ktorú si pamätám.
V druhom polčase ste zachránili Trenčínu bod, keď ste z bránkovej čiary vykopli loptu po Mrázovej hlavičke.
Loptu som sledoval. Videl som, ako Mráz hlavičkoval. Iba som reflexívne vystrčil nohu a našťastie som to dobre trafi l a lopta sa neodrazila k žiadnemu zo súperových hráčov. Podobný prípad sa mi nestal prvýkrát, predtým som už niekoľkokrát zachránil podobným spôsobom, ale v a-tíme to bolo prvýkrát.
Autor: Matrin Jurčo