Známy český astronóm Jiří Grygar otvoril v júli v novomestskom kultúrnom stredisku okná vesmíru dokorán. V rozhovore prezradil, prečo je skeptický k existencii mimozemšťanov.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Vďaka jeho televíznym seriálom a množstvu kníh sa mnohé generácie na Slovensku dozvedeli o vesmíre omnoho viac, ako si odniesli zo školských lavíc.
Čo považujete za najvýznamnejší astronomický objav našej epochy?
Hubbleov objav rozpínania vesmíru. Ten umožnil, aby vznikla teória veľkého tresku, ktorá bola dovtedy iba matematickou konštrukciou. Z toho sa potom odvodilo všetko, čo moderná astronómia dnes pozná.
Zrejme vám neunikne žiaden astronomický objav.
Každý rok píšem prehľad pokrokov astronómie. Keď som s tým pred štyridsiatimipiatimi rokmi začal, stačilo mi osem strán napísaných strojom. Dnes má ročný prehľad asi dvestopäťdesiat strán. Astronómovia sa naozaj nenudia.
Vaším menom je pomenovaná planétka s číslom 3336. Aký je to pocit?
Je to milé, ale plánetok je pomenovaných niekoľko desiatok tisíc. Takú radosť má mnoho ľudí.
Je problémom zaregistrovať planétku s konkrétnym menom?
Je to prepracovaný systém. Objaviteľ má do desiatich rokov od jej objavenia právo navrhnúť jej meno. Môže ju venovať napríklad človeku, mestu alebo rieke. Nemôže ju pomenovať svojím menom, ani menom politika či vojaka, pokiaľ nie sú aspoň sto rokov od smrti.
Existujú podľa vás mimozemské civilizácie?
Hviezd je veľký počet, okolo nich obieha ešte väčšie množstvo planét. Mnohé z nich majú približne rovnakú hmotnosť a rozmery ako Zem i vhodnú vzdialenosť od materskej hviezdy, aby dostávali príslušné teplo i žiarenie. Človek by povedal, že v tom množstve musia existovať prípady, kde vznikne primitívny život alebo život pokročilejší a inteligentný. Ale na druhej strane existuje Fermiho paradox.
Ten zrejme nádej v existenciu mimozemšťanov znižuje.
Taliansky fyzik Enrico Fermi počúval po vojne debatu fyzikov v Los Alamos pri obede na tému mimozemšťanov. Reagoval otázkou. Ako je možné, že tu teda nie sú? Ak by bol život vo vesmíre bežný, tak by niektoré civilizácie boli určite pokročilejšie o storočie alebo tisícročie ďalej, ako pozemská. Keď vidíme, ako rýchlo pokračuje technický pokrok na Zemi, cudzie civilizácie by mohli mať ďaleko väčšie vedomosti. Boli by schopné zistiť existenciu Zeme a prileteli by sem. Keďže Slnko je pomerne mladá hviezda v porovnaní s inými, na Zemi by mala byť tlačenica cudzích civilizácií, ktoré sú staršie ako my. Evidentne sa nič také nedeje. Fermiho vysvetlenie sa mi zdá najjednoduchšie. Neprileteli, pretože neexistujú.
Ako vnímate popularizátora mimozemských civilizácií Ericha von Dänikena?
Däniken je úplne nanič, je to bezcenné. Človek, ktorý zbiera fakty povrchne a do toho pletie polopravdy a vyložené nepravdy, stráca akúkoľvek dôveryhodnosť vedcov, aby sa ním vôbec zaoberali. Däniken je mimo hry. Od Američanov dostal dokonca Cenu Ignáca Nobela, ktorá sa udeľuje za práce, ktoré nemali nikdy vzniknúť a ak vznikli, nemali by sa už nikdy opakovať. Nemožno ho brať vážne. V každom národe existuje skupina ľudí, ktorí píšu úžasné pavedy a napodiv to má veľký ohlas u verejnosti. Je to populárne, pretože je to lacné. Človeku to pripadá napínavé a zrozumiteľné, ale s vedou to nemá nič spoločné.
Ľudí prenasleduje katastrofický scenár zrážky Zeme s vesmírnym telesom.
Atmosféra samotná zničí telesá do priemeru dvadsať metrov. Známy bol prípad pádu Tunguzského meteoritu, ktorý sa v roku 1908 roztrieštil a padol na Sibíri. Zem zasiahla aj tepelná vlna, ktorá zapálila tajgu na území niekoľkých tisíc kilometrov štvorcových. Následná tlaková vlna zahasila požiar. Stromy tam ležia ohoreté a vyvrátené s koreňmi a sú polámané ako zápalky. Energia explózie bola vyššia ako pri vodíkových bombách.
Čo by sa dalo robiť pri reálnej hrozbe vesmírnej zrážky?
Pri veľkých telesách s priemerom sto metrov alebo viac ako jeden kilometer nemáme šancu evakuovať obrovské územie. Pôsobilo by to na celý kontinent. Ak by takéto teleso spadlo do vody, tsunami v Japonsku by oproti tomu nebolo nič. O veľkých kameňoch vieme, pozorovacia sieť je výborná. V najbližších storočiach žiadne veľké teleso na Zem nespadne. Ak sa v budúcnosti takéto teleso nájde a identifikuje, hlavnou úlohou bude nájsť riešenie, ako odvrátiť teleso od úmyslu dopadnúť na Zem. Uvažuje sa o niekoľkých metódach, ktoré by to dokázali. Je to jedna z najdôležitejších úloh pre budúcu pilotovanú kozmonautiku.
Praje dnešná doba astronómii viac ako tá minulá?
Záleží na tom, v ktorej krajine žijete. Sú štáty, ktoré vedu podporujú. Astronómovia, fyzici, biológovia, či chemici si tam prídu na svoje. Sú štáty, ktoré si to neuvedomujú a myslia si, že si nové objavy kúpia a vedu podporujú slabo. Ani Česká a ani Slovenská republika nepatria do tej prvej kategórie. Obe sa nachádzajú v tretej až štvrtej cenovej skupine.
Zriekli ste sa ceny Česká hlava, s ktorou by ste boli získali pol milióna korún.
Cenu udeľuje Rada pre výskum, vývoj a inovácie, ktorá má na starosti financovanie vedy. To, čo predvádzala v tej dobe, svedčilo o tom, že Česká republika zbytočne zaostáva. Aj keby financovanie bolo na európskej úrovni, tak by to štátny rozpočet zvlášť nezaťažilo. Tí ľudia sú buď krátkozrakí, alebo majú vlastné záujmy, ktoré možno konať na úkor vedy. Mladí ľudia, ktorí by mohli robiť vedu po nás, radšej odídu do cudziny, aby sa nemuseli handrkovať o každú korunu.
Bol komunistický systém pre vedu prínosnejší?
Za vedu sa považovala ideológia. Keď je niečo cesta do pekiel, tak je to ideológia, ktorá vo vede nemá čo robiť. Veda musí skúmať prírodné zákony nezávisle na ideologickom predsudku. Komunisti boli schopní vedcom hovoriť, v čom môžu a nesmú bádať, čo bolo hrubým zásahom do slobody poznania. Preto veda v komunistických štátoch veľmi zaostala.
V tej dobe ste boli na televíznej obrazovke častejšie.
Sám som bol vtedy kritizovaný za propagáciu buržoáznej vedy. Čo som mal robiť? Buržoázni vedci boli lepší ako socialistickí. Televízia bola vyvzdorovaná a mal som veľké obmedzenia. V Prahe a v Brne som nemohol natáčať. Natáčal som v bratislavskom štúdiu, ktoré bolo slobodnejšie a liberálnejšie ako pražské a brnenské.
