Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Neprileteli, pretože zrejme neexistujú

Známy český astronóm Jiří Grygar otvoril v novomestskom kultúrnom stredisku okná vesmíru dokorán. V rozhovore prezradil, prečo je skeptický k existencii mimozemšťanov.

Mladí astronómovia zo Slovenska spolu so svojím vzorom Jiřím Grygarom.Mladí astronómovia zo Slovenska spolu so svojím vzorom Jiřím Grygarom. (Zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)

Známy český astronóm Jiří Grygar otvoril v júli v novomestskom kultúrnom stredisku okná vesmíru dokorán. V rozhovore prezradil, prečo je skeptický k existencii mimozemšťanov.

NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Vďaka jeho televíznym seriálom a množstvu kníh sa mnohé generácie na Slovensku dozvedeli o vesmíre omnoho viac, ako si odniesli zo školských lavíc.

Čo považujete za najvýznamnejší astronomický objav našej epochy?

Hubbleov objav rozpínania vesmíru. Ten umožnil, aby vznikla teória veľkého tresku, ktorá bola dovtedy iba matematickou konštrukciou. Z toho sa potom odvodilo všetko, čo moderná astronómia dnes pozná.

Skryť Vypnúť reklamu

Zrejme vám neunikne žiaden astronomický objav.

Každý rok píšem prehľad pokrokov astronómie. Keď som s tým pred štyridsiatimipiatimi rokmi začal, stačilo mi osem strán napísaných strojom. Dnes má ročný prehľad asi dvestopäťdesiat strán. Astronómovia sa naozaj nenudia.

Vaším menom je pomenovaná planétka s číslom 3336. Aký je to pocit?

Je to milé, ale plánetok je pomenovaných niekoľko desiatok tisíc. Takú radosť má mnoho ľudí.

Je problémom zaregistrovať planétku s konkrétnym menom?

Je to prepracovaný systém. Objaviteľ má do desiatich rokov od jej objavenia právo navrhnúť jej meno. Môže ju venovať napríklad človeku, mestu alebo rieke. Nemôže ju pomenovať svojím menom, ani menom politika či vojaka, pokiaľ nie sú aspoň sto rokov od smrti.

Existujú podľa vás mimozemské civilizácie?

Skryť Vypnúť reklamu

Hviezd je veľký počet, okolo nich obieha ešte väčšie množstvo planét. Mnohé z nich majú približne rovnakú hmotnosť a rozmery ako Zem i vhodnú vzdialenosť od materskej hviezdy, aby dostávali príslušné teplo i žiarenie. Človek by povedal, že v tom množstve musia existovať prípady, kde vznikne primitívny život alebo život pokročilejší a inteligentný. Ale na druhej strane existuje Fermiho paradox.

Ten zrejme nádej v existenciu mimozemšťanov znižuje.

Taliansky fyzik Enrico Fermi počúval po vojne debatu fyzikov v Los Alamos pri obede na tému mimozemšťanov. Reagoval otázkou. Ako je možné, že tu teda nie sú? Ak by bol život vo vesmíre bežný, tak by niektoré civilizácie boli určite pokročilejšie o storočie alebo tisícročie ďalej, ako pozemská. Keď vidíme, ako rýchlo pokračuje technický pokrok na Zemi, cudzie civilizácie by mohli mať ďaleko väčšie vedomosti. Boli by schopné zistiť existenciu Zeme a prileteli by sem. Keďže Slnko je pomerne mladá hviezda v porovnaní s inými, na Zemi by mala byť tlačenica cudzích civilizácií, ktoré sú staršie ako my. Evidentne sa nič také nedeje. Fermiho vysvetlenie sa mi zdá najjednoduchšie. Neprileteli, pretože neexistujú.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako vnímate popularizátora mimozemských civilizácií Ericha von Dänikena?

Däniken je úplne nanič, je to bezcenné. Človek, ktorý zbiera fakty povrchne a do toho pletie polopravdy a vyložené nepravdy, stráca akúkoľvek dôveryhodnosť vedcov, aby sa ním vôbec zaoberali. Däniken je mimo hry. Od Američanov dostal dokonca Cenu Ignáca Nobela, ktorá sa udeľuje za práce, ktoré nemali nikdy vzniknúť a ak vznikli, nemali by sa už nikdy opakovať. Nemožno ho brať vážne. V každom národe existuje skupina ľudí, ktorí píšu úžasné pavedy a napodiv to má veľký ohlas u verejnosti. Je to populárne, pretože je to lacné. Človeku to pripadá napínavé a zrozumiteľné, ale s vedou to nemá nič spoločné.

Ľudí prenasleduje katastrofický scenár zrážky Zeme s vesmírnym telesom.

Atmosféra samotná zničí telesá do priemeru dvadsať metrov. Známy bol prípad pádu Tunguzského meteoritu, ktorý sa v roku 1908 roztrieštil a padol na Sibíri. Zem zasiahla aj tepelná vlna, ktorá zapálila tajgu na území niekoľkých tisíc kilometrov štvorcových. Následná tlaková vlna zahasila požiar. Stromy tam ležia ohoreté a vyvrátené s koreňmi a sú polámané ako zápalky. Energia explózie bola vyššia ako pri vodíkových bombách.

Čo by sa dalo robiť pri reálnej hrozbe vesmírnej zrážky?

Pri veľkých telesách s priemerom sto metrov alebo viac ako jeden kilometer nemáme šancu evakuovať obrovské územie. Pôsobilo by to na celý kontinent. Ak by takéto teleso spadlo do vody, tsunami v Japonsku by oproti tomu nebolo nič. O veľkých kameňoch vieme, pozorovacia sieť je výborná. V najbližších storočiach žiadne veľké teleso na Zem nespadne. Ak sa v budúcnosti takéto teleso nájde a identifikuje, hlavnou úlohou bude nájsť riešenie, ako odvrátiť teleso od úmyslu dopadnúť na Zem. Uvažuje sa o niekoľkých metódach, ktoré by to dokázali. Je to jedna z najdôležitejších úloh pre budúcu pilotovanú kozmonautiku.

Praje dnešná doba astronómii viac ako tá minulá?

Záleží na tom, v ktorej krajine žijete. Sú štáty, ktoré vedu podporujú. Astronómovia, fyzici, biológovia, či chemici si tam prídu na svoje. Sú štáty, ktoré si to neuvedomujú a myslia si, že si nové objavy kúpia a vedu podporujú slabo. Ani Česká a ani Slovenská republika nepatria do tej prvej kategórie. Obe sa nachádzajú v tretej až štvrtej cenovej skupine.

Zriekli ste sa ceny Česká hlava, s ktorou by ste boli získali pol milióna korún.

Cenu udeľuje Rada pre výskum, vývoj a inovácie, ktorá má na starosti financovanie vedy. To, čo predvádzala v tej dobe, svedčilo o tom, že Česká republika zbytočne zaostáva. Aj keby financovanie bolo na európskej úrovni, tak by to štátny rozpočet zvlášť nezaťažilo. Tí ľudia sú buď krátkozrakí, alebo majú vlastné záujmy, ktoré možno konať na úkor vedy. Mladí ľudia, ktorí by mohli robiť vedu po nás, radšej odídu do cudziny, aby sa nemuseli handrkovať o každú korunu.

Bol komunistický systém pre vedu prínosnejší?

Za vedu sa považovala ideológia. Keď je niečo cesta do pekiel, tak je to ideológia, ktorá vo vede nemá čo robiť. Veda musí skúmať prírodné zákony nezávisle na ideologickom predsudku. Komunisti boli schopní vedcom hovoriť, v čom môžu a nesmú bádať, čo bolo hrubým zásahom do slobody poznania. Preto veda v komunistických štátoch veľmi zaostala.

V tej dobe ste boli na televíznej obrazovke častejšie.

Sám som bol vtedy kritizovaný za propagáciu buržoáznej vedy. Čo som mal robiť? Buržoázni vedci boli lepší ako socialistickí. Televízia bola vyvzdorovaná a mal som veľké obmedzenia. V Prahe a v Brne som nemohol natáčať. Natáčal som v bratislavskom štúdiu, ktoré bolo slobodnejšie a liberálnejšie ako pražské a brnenské.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  2. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  3. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  4. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  5. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  7. Hygge ako životný štýl
  8. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 41 103
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 36 298
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 14 483
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 300
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 865
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 807
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 300
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 223
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 094
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 961
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

Celoplošné skríningové testovanie na Covid-19.

Priebeh testovania bol pokojný a plynulý.

13 h
Policajti vytiahli z derivačného kanála auto. Bol v ňom mŕtvy muž.

Policajti prosia verejnosť o pomoc.

15 h

V Trenčíne otestovali za jeden a pol dňa celkom 18.281 ľudí a identifikovali 66 pozitívnych, čo je 0,36 percenta.

16 h
Zdravotníčka v ochrannom odeve odoberá vzorku počas testovania na COVID-19 v telocvični na Základnej škole s materskou školu na Námestí učeného tovarišstva v Trnave

Počas prvého dňa víkendového celoplošného testovania na ochorenie COVID-19 vykonali odberové tímy v Trenčíne spolu 14 868 testov.

22 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

15 h

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

23. jan

Pozitivita je zatiaľ nízka.

23. jan

Petra inšpirovala k textu tragédia. Na Oravskej priehrade sa utopili bratranci.

24 h

Už ste čítali?