zápase položili niekoľko otázok.
Čo tréner povedal pred zápasom s Ružomberkom v kabíne?
- Aby sme nadviazali na hru z druhého polčasu zápasu so Slovanom, kde to už bolo z našej strany agresívnejšie, jednoduchšie s väčším počtom prihrávok. Ak by sa nám hra náhodou nedarila, mali sme ju zjednodušiť a pokúšať sa o nakopávané lopty na Davida Depetrisa alebo na krajných záložníkov.
Ako hodnotíš prvý domáci zápas?
- Hra sa nám vcelku darila, aj keď sme si vyloženú príležitosť nevypracovali. Hrdličku sme ohrozovali poväščinou strelami zo stredných vzdialeností. V prvom polčase vytrhol z priemeru medzišestnástkového futbalu azda iba šanca z úvodu v podaní Ružomberčana Kotoru. Druhý polčas nás tréner nabádal k tomu, aby sme boli trpezlivý a zbytočne neznervózneli a hru príliš neotvárali. Strata na polovici ihriska sa skončila nešťastným gólom, keď Miloš Volešák nastrelil Masaryka a ten poľahky skóroval.
Aká bola reakcia na na nešťastný gól zo 72. min?
- Potrebovali sme sa čo najskôr ukľudniť. Začali sme hrať viac na nakopávané lopty. Tréner rýchlo vystriedal a nastúpil Tomáš Malec, ktorý mal sklepávať vysoké lopty. Vyrovnať sa nám podarilo za päť minút dvanásť a v samom závere sme ešte mohli strhnúť víťazstvo na svoju stranu, ale Depetris sa k centrovanej lopte nedostal. Ak by sa nám podarilo otočiť, tak by sme asi rozbúrali štadión.
Ako sa ti hralo proti niekdajšiemu najlepšiemu strelcovi Corgoňligy, Pavlovi Masarykovi?
- S Paľom sa poznám veľmi dobre, spoločne sme hrali v jeden a pol sezóny v Slovane. Vedel som čo od neho čakať, je veľmi nepríjemný pri rozohrávke. Je síce menej technicky vybavený, ale silový hráč, ktorý si vie perfektne loptu zakryť. Napriek jeho snahe nám až toľko problémov nenarobil. Chalanom som pred zápasom vravel, aby držali líniu. Masaryk je typ útočníka, ktorý sa stále pohybuje na hranici ofsajdu, čo mohli vidieť aj diváci, keďže bol veľakrát v postavení mimo hry.
Bol Ružomberok pre Trenčín zdolateľným súperom?
- Ako si mohli prítomní diváci všimnúť, určite áno. Stiahli sa na vlastnú polovicu, nepúšťali sa do napádania a snažili sa o brejky a prepadnuté lopty za chrbát obrany.
Trenčín sa po troch sezónach vrátil do Corgoň ligy. Pociťuje tak skúsený hráč ako si ty nervozitu?
- Nie, vôbec. Pre mňa je to už rutina. Do zápasu nastupujem s tým, že si idem užiť futbal. Nie je to ako keď som bol mladší a mal roztrasené kolená a „motýliky v bruchu“. Výhodou toho je, že sa môžem plne koncentrovať na seba a mojich spoluhráčov.
Okolo seba máš samých mladých chlapcov s vekom okolo dvadsať rokov. Ako oni vnímajú najvyšší futbal na Slovensku a zodpovednosť s ňou spojenú?
- Mladým chalanom nezávidím, ale každý, kto chce byť úspešný si tým musí prejsť. Snažím sa ich podporovať. Je to pre nich obrovská škola. Corgoň liga je niečo úplne odlišné ako II. liga. Hráči sú rýchlejší, agresívnejší, technickejší. Hra súpera už nie je iba o nakopávaní lôpt, súperi si vedia prihrať, vedia kde sa postaviť, kam nabehnúť na loptu. Prvý rok v najvyššej súťaži bude pre nás dôležitým odrazovým mostíkom do budúcna.
Na zápase sa zišlo 4117 divákov. Čo bude treba urobiť pre to, aby si AS Trenčín udržal podobné návštevy počas zvyšku sezóny?
- Až po zápase som sa dozvedel, že tu bolo toľko ľudí. Zároveň je to pre nás záväzok a s chalanmi to preberieme. Ako kapitán môžem divákom odkázať, že sa budeme snažiť robiť všetko pre to, aby sme na trávniku odovzdali to najlepšie, čo v nás je. Aj keď sme v sobotu nezvíťazili a neprišlo to vytúžené prvé víťazstvo, útechou pre nás bol potlesk, ktorí nám diváci darovali.
Trenčín má ako jediný hlavnú plochu z umelej trávy. Bude to pre mužstvo výhoda?
- Mám taký pocit, že už všetky corgoňligové tímy majú vo svojich podmienkach vedľajšie plochy z umelej trávy. Takže týždenný mikrocyklus pred zápasom v Trenčíne odohrajú pravdepodobne na umeline. Zastávam názor, že keď viete hrať futbal, tak je jedno či ho hráte na prírodnej či umelej tráve alebo hoci aj na piesku.
