TRENČÍN. Boa, dlhý ozdobný šál z labutieho alebo pštrosieho peria bol spoločnou črtou oblečenia takmer všetkých zúčastnených dám a slečien, ktoré prišli do jednej z trenčianskych reštaurácií „vydať“ na cestu k čitateľom ďalší román Barbory Kardošovej.
„Boa majú sestry v tej knižke ako porozchodovú terapiu. Každý, kto si raz dá boa na seba, pochopí, že je to veľmi príjemný pocit. Niekedy vie aj rozveseliť, keď už nikto iný na blízku nie je,“ povedala autorka, ktorej sa okolo pliec vinulo jemné biele boa z labutienky. Najnovší titul trenčianskej rodáčky „Vydať sa a zomrieť“ je podľa jednej z krstných mám scenáristky Evy Borušovičovej veľmi veselá a vtipná kniha. „Barbora píše s nadhľadom. V knihe hovorí o láske a zrade, o manželstve a nevere a hlavne o sesterskej súnáležitosti a hlbokom, hlavne ženskom priateľstve.“
Názov románu si autorka požičala zo svojho vlastného diplomového scenára, ktorý sa kedysi dostal až k Robertovi Redfordovi vďaka scenáristickej súťaži Harthley Merril Prize. „Potom sa asi dvakrát mal realizovať, no vždy z toho zišlo a po rokoch som si povedala, že keď samovykrádať, tak teraz,“ hovorí k názvu. Dve sestry žijú každá na inom kontinente a každá chce niečo odlišné. Jedna veľmi túži po dlhodobom vzťahu. Druhá má pocit, že z takéhoto vzťahu musí uniknúť, pretože bola oklamaná svojím partnerom. „Ide o dva protipóly. A ako sa to dá riešiť netradične, to sa dozvie čitateľ v knižke,“ napína zvedavosť autorka.
Román podľa Evy Borušovičovej pojednáva o vzťahoch, nejde však o knihu, ktorá by stála iba na ženskej strane. „Je nad vecou, a tak si ju smelo môžu prečítať aj muži.“ Príbeh začal pred časom vychádzať na pokračovanie v internetovom magazíne, ktorého šéfredaktorkou bola Elena Akácsová, ďalšia krstná mama knihy. „Barbora vie nájsť humor aj tam, kde ho človek absolútne nečaká, je optimistická aj vo veciach, v ktorých ja som strašne pesimistická, preto mi jej kniha veľmi vyhovuje,“ povedala.
Trojicu sudičiek doplnila sestra Evy Borušovičovej, scenáristka Soňa B. Karvayová. Ako počas krstu prezradili, donútila Barboru napísať jej prvý román Šialene milovaná. „Bolo to vo roku 2000, čítala som jej scenár, ktorý sa už-už mal realizovať, ale vždy z toho napokon zišlo, lebo na Slovensku je to so scenármi tak. Vtedy som jej povedala - scenáre nevie čítať každý, ale keby to bola knižka, mohlo by si ju prečítať viacej ľudí, napíš knihu,“ spomína B. Karvayová.
Dnes patrí do ich spoločného kruhu ľudí, ktorí si navzájom pomáhajú so životom aj s písaním. Sčasti by príbeh dvoch sestier už ľudia mohli poznať. Na pokračovanie vyšla približne prvá polovica. Ako ale hovorí autorka, keď vznikala knižka, musela sa k už zverejneným kapitolám vrátiť. „Kniha je určite funglovka, sú tam veci, ktoré sa ešte dočítať nemohli.“
Titul vychádza v čase letných dovoleniek, čo podľa názoru viacerých nie je náhoda. Ako povedala Eva Borušovičová, je to veľmi pohodové čítanie, kniha vhodná na dovolenku i do nemocnice.
