Mesto zrušenie detského domova odmieta. Na 22. júl zvoláva míting na jeho záchranu, občania rozbiehajú petíciu.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Od 1. júla je novým zriaďovateľom detských domovov na Slovensku Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave. Podľa hovorkyne ústredia Danice Lehockej získali do správy 71 detských domovov a budú ich prehodnocovať.
Jednou z možností je zlúčenie detských domovov v Novom Meste nad Váhom a na Myjave, v ktorých v súčasnosti žije štyridsať detí rôzneho veku. Zámerom ústredia je v Myjave alebo v jej okolí zakúpiť pre domov tri rodinné domy. V nich má žiť časť detí, ďalšie plánujú umiestniť do profesionálnych rodín.
Detský domov je zariadenie rodinného typu
Budova, ktorá je typovo rodinným domom a dnes tu sídli detský domov, patrí mestu. Dôvodom jeho zrušenia a zlúčenia s myjavským malo byť aj vysoké nájomné. Ako však hovorí viceprimátorka Nového Mesta Viera Vienerová, prostriedky z nájmu mesto investovalo do budovy, ktorú zrekonštruovali.
„Budova má novú fasádu, vymenené okná za plastové, elektroinštalácie, kúpeľne, kuchyne,“ vymenováva rozsah opráv primátor mesta Jozef Trstenský. Na prízemí sú zriadené tri detské izby, na poschodí štyri.
Podľa Vienerovej, ďalším dôvodom, ktorý im uviedol nový zriaďovateľ, je humanizácia života detí v detských domovoch. Deti by tak mali skončiť v domovoch rodinného typu. „Náš detský domov je však rodinného typu. V dvoch rodinách tam v súčasnosti žije dvadsať detí,“ oponuje. „V tomto kroku nevidíme pre deti žiadny ekonomický ani humanizačný prínos,“ dopĺňa ju Trstenský. Budova je naviac blízko centra mesta, čo deťom uľahčuje prístup do škôl.
Zmena by znamenala aj problémy a komplikácie
Zlúčením dvoch detských domovov a následným presunom detí do Myjavy by sa im výrazne skomplikovala situácia. Väčšina z nich dnes navštevuje základné a stredné školy v Novom Meste nad Váhom, najmenší sú v predškolských zariadeniach. Žiaci by tak museli dochádzať alebo začať študovať v nových školách. „Krok je nelogický. Deti by stratili kontakt s ľuďmi, ktorí sa o nich doposiaľ starali. Problematickým sa javí aj dochádzanie do škôl a jeho financovanie,“ upozorňuje Vienerová.
Väčšina z detí je už niekoľko rokov naviazaná na niektoré zo školských zariadení, v ktorých majú vytvorené väzby a predstavu o svojej ďalšej existencii.
Zostane z detského domova prázdna budova?
V detskom domove, ktorý existuje od roku 1952, pracuje sedemnásť zamestnancov. Už pred rokom 1952 v ňom žili povojnové siroty. Priestory domova dodnes navštevujú potomkovia počas vojny zachránených detí.
Vlastníkom budovy detského domova je od roku 1998 mesto, ktoré objekt odkúpilo od Židovskej náboženskej obce. „Mestu by tak ostala prázdna budova, ktorá roky slúži na tento účel,“ dodala Vienerová, ktorá je jednou z členiek petičného výboru spoločne s druhou viceprimátorkou Kvetoslavou Hejbalovou a poslankyňou Tatianou Zajoncovou (Smer-SD). Ten rozbieha petíciu za zachovanie detského domova v súčasných priestoroch.
