BECKOV. Medzi remeselníkmi bola aj Staroturianka Jana Michalíková, ktorá prišla ukázať ako sa priadla kedysi vlna. Okrem tradičného postupu bol autentický aj kolovrátok. „Je zo starej povaly, ale neviem, koľko má rokov. Dozvedela som sa, že sa ešte pred päťdesiatimi rokmi sa na ňom priadlo,“ prezrádza Jana, ktorá sa začala venovať remeslám, pretože si myslí, že by mali ostať zachované aj pre ďalšie generácie.
„Vytvorili sme partiu a máme tkáčsku dielňu. Snažíme sa zachovať remeslo a robíme aj kurzy pre ženy,“ povedala Michalíková. Záujemkyne spomedzi návštervníčok jarmoku ochotne pustila za kolovrátok a ukázala, ako sa pradie. Ako hovorí, nikto ju priasť neaučil, postup sa učila sama, informácie čerpala z internetu.
„Nie je to ťažké, princíp je jednoduchý,“ hovorí. Z natkanej vlny potom tvorí teplé ponožky. „Keď napradiem celú cievku, tak to vyjde na dve ponožky,“ dodala.
Techniku vypaľovania keramiky, ktorá u nás nie je tradičnou, predvádzal v mini peci napojenej na plynovú bombu Branislav Gaher zo Skýcova. „Je to špeciálna technika výpaľu, pri ktorej sa dosiahne v peci cez tisíc stupňová teplota a a následného prudkého schladenia. Výrobok sa potom sa vyberá kliešťami a vloží do nádoby s nejakým organickým materiálom ako suché lístie, piliny a žito podobne. Glazúra získava špecifickú farbu a štruktúru a každý výpal je iný originálny a neopakovateľný. Dosiahne sa zaujímavý prechod farieb na povrch. Veci takto vytvorené sú úžasné,“ konštatuje hrnčiar a keramikár.
Táto technika je známa už šesťdesiat rokov a rozšírená najmä v Japonsku a Amerike u nás je to pomerne novinkou. Od tradičných našich techník sa odlišujú práve prudkým ochladením. „Pri majolike človek vie, čo vyjde z pece, tu sa vždy čaká čo z toho bude,“ dodáva Gaher.
