TRENČÍN. Kedysi si s kamarátkami vymieňala aj tridsaťstranové listy napísané bodovým písmom. Dnes, keď má už špeciálny počítač, musí písanie na Pichtovom stroji viac trénovať. Vraj aby nevyšla z cviku.
Anna Perglerová z Trenčína sa totiž pripravuje na celoslovenské kolo súťaže v písaní Braillovým písmom. Dohodla sa s manželom, že jej bude každú stredu dávať diktát. „Diktuje mi články z novín. Nastaví minútovník, musím napísať za minútu osem riadkov,“ hovorí. V texte musia byť aj zátvorky a roky, aby ju vraj na súťaži nič neprekvapilo. Môže sa stať, že príde niekto mladší a šikovnejší. Diktát sa na súťaži píše na čas a za každú chybu sa k nemu pripočítava jedna trestná sekunda. Na ostatnom regionálnom kole mala výsledný čas minútu 57 sekúnd, pričom urobila jednu chybu. Jej súperi mali výsledný čas cez tri minúty.
Učiteľka klavíra
Anna Perglerová má na svojom konte niekoľko celoslovenských prvenstiev v písaní na Pichtovom stroji. „Za čias federácie sme sa na prvom mieste striedali spolu s klaviristom z Čiech. Vždy to bolo o jednu chybu,“ spomína učiteľka hry na klavír, ktorá v auguste oslávi 73. narodeniny. Rodáčka z Bošáce je nevidiaca od narodenia.
Po základnej škole v Levoči ju vďaka jej nadaniu prijali do Prahy na Strednú hudobnú školu pre mládež s poruchami zraku. Po jej skončení učila hru na klavír v Základnej umeleckej škole v Novom Meste nad Váhom.
Súťaženie ju láka
Bodovým písmom dnes už píše menej ako kedysi. Má však svoju vlastnú kuchársku knihu, v ktorej je okolo 800 receptov. Ponúkala ju na vydanie, to sa však zatiaľ nepodarilo. Na Vianoce s manželom napíšu viac ako stovku pozdravov. Nechýba na nich text alebo obrázok bodovým písmom. Celoslovenské kolo súťaže, na ktorú sa chystá, bude na jeseň v Levoči. Aj keď má diplomov dosť, súťaženie ju stále láka. „Nemusím byť prvá, ale tak aspoň tretia by som ešte chcela byť,“ hovorí s úsmevom.
Regionálne kolo súťaže v písaní a čítaní Braillovho písma sa konalo v Trenčíne 25. júna v krajskom stredisku Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Súťaž býva raz za dva roky. „Obyčajne mávame z kraja okolo desať účastníkov, tento rok sme mali osem,“ povedala Mária Danielová, predsedníčka základnej organizácie únie nevidiacich v Bánovciach nad Bebravou a Krajskej rady v Trenčíne. Záujem o Braillovo písmo podľa nej stále klesá. „Ľudia už majú počítače s hlasovým výstupom. Aj deti, ktoré sa bodové písmo povinne učia v základnej škole, sa mu postupne čoraz menej venujú, lebo začínajú pracovať na počítačoch.“
Knihy a časopisy v Braillovom písme si môžu nevidiaci objednať v knižnici Mateja Hrebendu v Levoči.
V bodkách vychádza aj časopis pre funkcionárov únie nevidiacich. V bežnom živote sa s týmto písmom najčastejšie môžeme stretnúť na obaloch liekov. Ako povedala Marta Ranincová z krajského strediska únie, aj súťaž má cieľ pripomínať význam bodového písma. „Snažíme sa aj týmto spôsobom u zrakovo postihnutých posilniť snahu o neustále vnímanie Braillovho písma ako plnohodnotného nástroja na sprostredkúvanie informácií. Je pre mnohých zrakovo postihnutých jediným nástrojom, pomocou ktorého sú schopní prijímať a odovzdávať informácie.“
Okrem Anny Perglerovej z Trenčianskeho kraja na celoslovenské kolo postúpili aj víťazi ďalších kategórií. V čítaní Braillovho písma bola v prvej kategórii najlepšia Marcela Janisová z Dubnice nad Váhom. Ide o kategóriu ľudí, ktorí sa bodové písmo naučili už v základnej škole. Víťazom kategórie tých, ktorí samuvenujú kratší čas, sa stal Milan Motyčák.
