TRENČÍN. Festival Pohoda sa pre učiteľa hry na klavír Karola Petra z Trenčína začal už 15. júna. Denne dochádzal na letisko, aby sa tam venoval trom klavírom, na ktorých od skončenia minulého ročníka festivalu nik nehral. Hudobné nástroje vo veku 95, 102 a 120 rokov by boli zrejme skončili niekde vyhodené. Dnes patria Pohode a po tom, čo ich Karol Petr pred rokom oživil, boli počas festivalu k dispozícii návštevníkom, aby si mohli na nich kedykoľvek zahrať.
Klavíry vonku majú svoju symboliku
Karol Petr mal na Pohode na starosti šesť nástrojov. Keď sa nemusel venovať klavírom, na ktorých hrali koncertní umelci, zašiel sa pozrieť, ako sú na tom klavíry v zástavovom parku. „Lákalo to ľudí mladých i starších, každý si rád na nich aspoň brnkol. Klavír je ohromný nástroj,“ hovorí. Občas počul hrať ozajstné talenty, občas bol však aj trochu nahnevaný, najmä ak videl niekoho správať sa k nástrojom veľmi hrubo. „Minulý rok mi zničili krídlo hneď prvý deň a teraz zasa, pianína sú na tom celkom dobre. Ale mňa to baví, tak ich vždy zasa opravím. Cením si, že to takto Miško a Katka vymysleli. Má to svoju symboliku.“ Starožitné klavíry stáli na mieste, kde sa pred dvoma rokmi stala tragická nehoda. Po páde stanu dvaja ľudia zahynuli a desiatky sa zranili.
K jednému nástroju sa musí vrátiť viackrát
V čase trvania festivalu Karola Petra jeho rodina nevidí. Domov prichádza o pol jednej nadránom, dá si sprchu, šálku kávy a o pol štvrtej je už späť na letisku. „Vtedy sa najlepšie ladí, keď je všade ticho a žiaden hluk,“ hovorí. Cez deň má presný hodinový plán práce. Keďže je však klavír živým hudobným nástrojom, reagujúcim na všetky zmeny prostredia, telefón zvoní lekárovi klavírov každú chvíľu. Stačí, že jedna časť nástroja je v tieni a iná na slnku. „Krídlo, na ktorom hrala filharmónia, som ladil osem hodín. Klavír na inom pódiu mi zabral päť hodín, klavirista ho vyskúšal a všetko bolo v poriadku. Len čo som odišiel, už ma zháňali, že ho treba doladiť, lebo nástroj presúvali na druhé miesto.“
Aj uši si musia oddýchnuť
Práca sa pre neho skončí až vtedy, keď sa klavíry upracú. „Som tu až do 12. júla. Dva klavíry z pódií odvezú do Bratislavy, jeden je požičaný z Trenčína. Potom si musím dať dva až tri týždne sluchový pokoj, keď neladím žiaden nástroj.“
Karol Petr okrem toho, že učí v Základnej umeleckej škole v Nemšovej hru na klavír, sprevádza spevákov a hudobníkov. Má rád vážnu hudbu, ale aj rock a jazz. Ku klavírom ho pravidelne volajú do Galérie Miloša Alexandra Bazovského, do Domu armády, na jazzové podujatia a ďalšie akcie, ktoré sa konajú v Trenčíne. V nedeľu 17. júla oslávi Karol Petr 61. narodeniny.
