STARÁ TURÁ. Stačí malá jazdecká chyba a zaváhanie, po ktorom by nasledoval strmhlavý pád do stovky metrov hlbokého kaňonu. Pavol si však svoju existenciu, spolu s trojicou kamarátov z Piešťan, Považskej Bystrice a Dubnice nad Váhom, však bez adrenalínu už nedokáže predstaviť.
Na horskom bicykli vyskúšal už všetky kontinenty
Americký Utah a Colorado, africké Maroko, áziské Turecko, Kurdistan i neprebádaná európska divočina na Ukrajine či španielska Sierra Nevada. To je iba niekoľko lokalít, ktorými je Pavol po riskantných cyklistických potulkách nasiaknutý. „Jazdíme za čo najlacnejšie peniaze. Vyberáme najlacnejšie letenky. Na život nám stačí spacák a bicykel. Luxusné hotely nepotrebujeme, ubytovanie si vopred nezabezpečujeme, “ prezradil jazdec. Pri zaoceánskych letoch nesmie prekročiť hmotnosť batožiny 25 kilogramov vrátane bicykla, ktorý má pri preprave rozobratý. „Keď sme boli v Colorade, tam sme sa v kempe umývali vodou z hadice zavlažovača. Až potom sme sa dozvedeli, že sprcha je za pár centov,“ smial sa Chrenčík. Jazda častokrát ako cez mesačnú krajinu, však vynahradí všetko.
Na bicykli si zajazdil aj v najväčšom kráteri sveta
Dramatickou bola aj cesta do Turecka a Kurdistanu. Hlavným cieľom boli výstupy v centrálnej Kappadokii na najväčší kráter planéty Nemrut Dagi. „Týždeň predtým, ako sme sa tam dostali, uniesli odtiaľ štyroch Nemcov. My sme boli Slováci, ktorí nemajú dosť peňazí. A tak sme neboli asi pre nich zaujímaví,“ usmial sa Pavol. Kráter vyhasnutej sopky, ktorého priemer je osem kilometrov, však zaujímavý bol. Priamo v ňom sú dva kempy a osem jazier. Termálne, studené, minerálne a všetky veľmi alkalické. „Voda odtiaľ neodteká a keď sa v nej kúpete, tak vás celé telo štípe. Je tam slabá koncentrácia kyseliny. A v kempe, z ktorého sa vykľul jediný domček, nám uvarili akurát vajíčka,“ dodal Chrenčík. V kráteri, do ktorého chodia Turci víkendovať, prespali tri noci.
Desiatky defektov na tureckej pustatine
Partia extrémnych cyklistov nedá svojim bicyklom vydýchnuť. Hoci sú cykloservisy vzdialené stovky kilometrov a náhradné dielce nezohnateľné, naplánované etapy zvládajú. „So sebou máme nutný základ. Vždy nejako musíme do cieľa doraziť. Aj keď na jednom prevode,“ tvrdí Chrenčík. Nehostinná krajina hrozí na každom kroku defektom. Extrémne nebezpečné je v tomto smere najmä Turecko. „Je tam množstvo ostrých kameňov a pichliačov. Dá sa však tomu predísť využitím bezdušových pneumatík,“ radí Chrenčík. Obchádzajú ho zatiaľ aj ťažké pády a zranenia. Napriek mnohým pádom, nezlomil si žiadnu končatinu. Z Ameriky ale prišiel bez niekoľkých spodných zubov. Nemocnicu však na žiadnom z výjazdov navštíviť nemusel.
Moslimovia sú príjemní ľudia
Čím vyššia nadmorská výška, tým nechápavejšie pohľady domorodcov. „Často nás varujú, aby sme sa tam na bicykloch neodvážili ísť. Nedá sa to podľa nich zvládnuť,“ usmieva sa biker. Počas svojich potuliek však nenarazil na ľudí, ktorí by im chceli ublížiť. Ako hovorí, moslimovia sú veľmi milí a pohostinní. Pokiaľ sa človek slušne správa, sú ochotní čokoľvek poskytnúť a pomôcť. Kurdi a Turci sú však znepriatelené národy, bojovníci so samopalmi sa vyskytujú na každom kroku. „Zrazu spoza kameňov vybehol človek so samopalom v ruke. Krvi by sa nás nikto nedorezal. Za päť minút dorazilo k nám plné auto vojakov. Našťastie to boli Turci, ktorí iba kontrolovali situáciu,“ povedal Pavol. Na východe Turecka vadilo domorodcom iba nevhodné krátke oblečenie. Z Čiernej Hory však museli vzhľadom na svoju bezpečnosť utekať v noci.
Vychutnal si rodnú krajinu horskej cyklistiky
Pavol Chrenčík sa zamiloval do amerického Colorada a Utahu. Práve tu sa pred tridsiatimi rokmi zrodil extrémny šport na horských bicykloch. „Utah a Colorado sú svetové jednotky pre horských cyklistov. Je tam však taká horúčava, že mnohých dehydrovaných turistov odvážajú helikoptéry,“ potvrdil ťažké podmienky. Tu zažil aj najdlhší zjazd svojho života. Päťdesiatdvakilometrový „šus“ ho dokonale vyčerpal. „Na konci som nevládal držať už ani brzdy. Jazda dolu kopcom je omnoho náročnejšia ako do kopca,“ hovorí jazdec. Napriek tomu ho extrémne trasy pri rieke Colorado uchvátili. Rieka je však taká špinavá, že by sa v nej napriek svojej nenáročnosti a spaľujúcim horúčavám nikdy neokúpal.
Zakarpatská Rus je dokonalou divočinou
Za extrémnymi trasami však nevyráža iba do lokalít vzdialených svetadielov. Stačí prejsť slovensko-ukrajinskú hranicu a v obci Usť Čorna začína raj extrémnych bikerov. „Svidovec, tak to je neskutočná divočina. Prežil som tu najextrémnejšie jazdy,“ potvrdil Pavol. O rozvoji cykloturistiky tu nikto ani neuvažuje. Preto sa jazdí po panenskej prírode. Prekonať tu treba obrovské množstvo prírodných prekážok. Ani sto kilometrov príjemnej jazdy po asfaltke sa nevyrovná trinásťkilometrovej jazde v ukrajinskej divočine. „Prekonávanie poprevracaných stromov, jazda potokmi. Okolo nás v horách medvede, vlci a divoké kone. Úžasné, napriek tomu, že na konci trasy sme už nemali ani čo jesť a piť,“ dodal.
