Neveľké výškové rozdiely Myjavskej pahorkatiny, členitý reliéf, množstvo miestnych komunikácií a izolácia od priemyselných sídiel priam predurčuje okolie Košarísk, ako aj ďalšie obce regiónu, na cykloturistiku.
KOŠARISkÁ. Najmä to, ale aj svojská kopaničiarska tradičná kultúra a osobnosti nadregionálneho významu inšpirovali Združenie obcí subregión pod Bradlom k projektom zameraným na rozvoj cestovného ruchu.
Podľa manažéra združenia Jána Valihoru sa zamerali na vytvorenie cyklotrasy z kopaničiarskeho regiónu z Brezovej cez Košariská až do moravského Hodonína. Súčasťou projektu nazvaného 4CYKLOREGIO je nielen cyklotrasa, ktorá je kombináciou nizkofrekventovaných komunikácií a nových cyklochodníkov, ale aj sieť nových a zrekonštruovaných penziónov. Tie majú poskytovať ubytovanie a tradičné stravovanie cykloturistom. Zo siedmich plánovaných penziónov budú tri priamo v Košariskách a celkovo päť ich už je v prevádzke.
"Ide nám predovšetkým o vidiecky cestovný ruch. Infraštruktúra cyklotrasy je alebo v krátkom čase bude dokončená a následne sa musíme venovať marketingu. V rámci rozvoja vidieka sme získali dva projekty a ich výsledkom by mala byť propagácia cyklotrasy a zaujímavostí regiónu na medzinárodných veľtrhoch cestovného ruchu," povedal Valihora s tým, že prvý vrchol projektu prinesie letná sezóna budúceho roka. Dodal, že nosnou myšlienkou cezhraničného projektu boli minuloročné okrúhle výročia narodenia M. R. Štefánika (130. výročie) a T. G. Masaryka (160. výročie) a prepojenie rodísk oboch velikánov Košarísk a Hodonína.
Potenciál kopaničiarskeho regiónu je podľa neho postavený na troch pilieroch. Prvým je história, ktorú netvorí len Štefánik, ale aj prvá víťazná bitka povstalcov v meruôsmom roku či partizánsky odboj počas 2. svetovej vojny. Druhým pilierom je osobitný folklór špecifický pre kopaničiarsku oblasť. A napokon tretím pilierom ja samotná kopaničiarska krajina, pôvodne husto zalesnená, ako hranica medzi Uhorskom a Českým kráľovstvom. "Dnešný charakter krajiny pod Bradlom je výsledkom 400-ročnej driny tunajších obyvateľov, ktorí stromy nielen klčovali, ale ich aj vykopávali. Odtiaľ pochádza názov kopanice," ozrejmil Valihora s tým, že odlesnením dochádzalo postupne k erózii pôdy.
Na jej zabránenie začali v celom kraji vysádzať ovocné stromy. Každá kopanica a samota tak má svoj sad alebo skupinu ovocných stromov, ktorým dominuje predovšetkým slivka," dodal.
Kopaničiarske špeciality makovníky a slivovica - očarili aj obyvateľov partnerského francúzskeho mestečka Paulhan, s ktorým Košariská spojila Kafkova socha M. R. Štefánika umiestnená na námestí v Paulhan.
"Francúzi k nám chodia každý druhý rok podobne ako my k nim. Keď prišli do Košarísk na návštevu, kázala som ľuďom napiecť makové koláče. Keďže vo Francúzsku majú mak zakázaný, najskôr na makovníky nechápavo hľadeli a koláče nechceli. No potom im zachutili a dokonca si ich sami pýtali. To isté bolo aj so slivovicou. Najskôr to bol veľký problém, no vlani bola slivovica prvé, čo si vypýtali," spomína s úsmevom starostka Košarísk Anna Abramovičová.
