KOŠARISKÁ. Pravdepodobne najstarším dôkazom ľudskej činnosti na území dnešných Košarísk v Myjavskom okrese bol nález kamennej škrabky a pazúrika z mladšej doby kamennej (asi 5000 2000 rokov pred našim letopočtom). Na osídlenie v mladšej dobe bronzovej a halštatskej poukazujú keramické nálezy priamo v Košariskách.
Cielené osídlenie sa však začalo až v 16. storočí, keď utečenci z južných oblastí, unikajúci pre Turkami, začali v pôvodne zalesnenej krajine klčovať a vypaľovať stromy. Venovali sa predovšetkým ovčiarstvu, o čom svedčí nielen názov obce, ale i okolitých chotárov Žiare, Salaská, Valaské, Baraní dvor. Aj obec Priepasné (mnohí "cezpoľní" ju často omylom píšu ako Priepastné) má ovčiarsky pôvod a je odvodená od prepásania okolitých kopaníc.
Kataster obce má rozlohu 1153 hektárov. Leží pri hlavnej ceste spájajúcej Brezovú pod Bradlom s Piešťanmi a jej minulosť je úzko spätá so stredovekou Českou cestou spájajúcou Považie so Záhorím. Obec pozostáva z deviatich usadlostí kopaníc.
História obce Košariská je od jej vzniku spätá s mestečkom Brezová pod Bradlom, ktorého bola súčasťou. Ťažký život, časté spory kopaničiarov s "mešťanmi", ale aj tvrdá kopaničiarska nátura však nútili obyvateľov hľadať si vlastnú cestu. "Košarišťania sa vždy chceli od Brezovej odčleniť. Podarilo sa im to už v roku 1786, keď sa spolu s ďalšou kopaničiarskou osadou Priepasné od Brezovej odtrhli. Ekonomicky však nedokázali prežiť a po pár rokoch sa opäť pričlenili k Brezovej pod Bradlom," objasňuje starostka Košarísk Anna Abramovičová.
Ako dodala, Košariskám spolu s Priepasným sa však v roku 1871 podarilo odčleniť od Brezovej ako evanjelický cirkevný zbor. Prvým farárom, ktorý v obci pôsobil, bol otec Milana Rastislava Štefánika národniar a slavianofil Pavol Štefánik. Tak sa rodina Štefánikovcov dostala do Košarísk a v roku 1880 sa v bývalej evanjelickej fare narodil aj Milan Rastislav Štefánik. Od Brezovej sa Košariská - Priepasné administratívne odčlenili v roku 1926. Priepasné a Košariská sa definitívne začali uberať vlastnou cestou v roku 1957.
Dnes majú Košariská približne 430 obyvateľov a v podstate až po roku 1989 sa začal ich rozvoj. Dovtedy doplácali na tvrdé dopady kolektivizácie a vtedajšia vládna moc ich zaradila do kategórie zánikové obce. V dedinke zavreli školu, začala starnúť a vyľudňovala sa.
"Nepriaznivý demografický vývoj sa prejavuje aj u nás, no máme niekoľko rozvojových projektov, ktoré by mali situáciu vylepšiť," ozrejmila starostka s tým, že obec pracuje na príprave urbanistickej štúdie a chce ponúknuť obecné pozemky na individuálnu bytovú výstavbu. "Bytovky v obci nechceme, chcem zachovať kopaničiarsky ráz Košarísk a bytovka je na dedine cudzí prvok," zdôraznila s tým, že na šiestich hektároch ponúknu pozemky pre výstavbu 48 rodinných domov.
Ku kompletnej infraštruktúre obce chýba podľa starostky len plynofikácia, ktorá je však vzhľadom na "rozťahanosť" obce nereálna. I preto sú benevolentnejší k veľkosti pozemkov na individuálnu výstavbu, kde treba rátať aj s miestom na uskladnenie dreva na vykurovanie. Drevo sčasti zabezpečuje pre obyvateľov obec z obecných lesov. Výnosy z nich však nie sú také veľké, keďže z 350 hektárov lesov leží veľká časť v ochrannom pásme Malých Karpát a aj v miestach, kde je to povolené, komplikujú ťažbu dreva prudké svahy.
