považuje za veľkú prestíž.
TRENČÍN. Jozef Mano bol dlhoročným funkcionárom v Trenčianskych Stankovciach. Ako rodák z mesta obuvi pre neho nebol problém zohnať pre futbalistov kopačky, dresy, či lopty. „Doba bola taká, že všetko sa robilo doslova na kolene a jeden človek mal na starosti viac vecí naraz,“ zaspomínal si na časy minulé Mano. Síce sa už futbalovému dianiu v obci aktívne nevenuje, domáce zápasy miestneho OŠK nevynechá. Úpadok výkonnosti si všimol, no verí, že po doplnení kádra o štyroch či piatich hráčov sa Stankovčania vrátia na také priečky, na aké boli fanúšikovia zvyknutí. Dlhoročné futbalové skúsenosti zúročil práve počas skončenej jari. Doma má odložené noviny z mnohých ročníkov a rád si pri tipovaní prezerá, ako hrali jednotlivé tímy v minulosti. S tipmi mu nikto nepomáha.
Tipovacej súťaži v Trenčianskych novinách sa venuje už viacero sezón. Súťaž ho teší a považuje ju za prestížnu. Spoločne so švagrom a kamarátmi rád pri pive rozoberá, kto s kým ako hral, alebo bude hrať. Za najkrajšie považuje vzájomné hecovanie sa medzi tipujúcimi a tretie miesto si vysoko cení.
„Páči sa mi systém bodovania. Po každom kole nastávajú výrazné zmeny v celkovom poradí a nikto si nemôže byť ničím istý aj v prípade výrazného náskoku,“ pochválil bodovací systém Jozef Mano.
Jozef Mano šiel na jarnú časť tipovacej súťaže lišiacky. „Snažil som sa dávať čo najviac prekvapení s tým, že ak vyhrám, budem pravdepodobne jediný. Musím však priznať, že sa mi nedarilo podľa predstáv. Po štyroch kolách som od tejto taktiky odstúpil,“ opísal taktiku čiperný dôchodca. Postupne strácal na čelo tabuľky až 20 bodov, no ako vidno podľa konečných výsledkov dotiahol sa na tých najlepších. Hoci sa ani raz počas jesene netešil z ceny pre víťaza kola, napokon obsadil tretiu priečku.
Medzi záľuby Jozefa Mana patrí záhradka, no najväčšou vášňou je pre neho hubárčenie. Uplynulú sezónu považuje za veľmi úspešnú. Dubáky neráta na kusy, ale na kilá.
