MNÍCHOVA LEHOTA. Na zraz začali prichádzať návštevníci z obcí, ktoré majú v názve slovo Lehota alebo Lhota už s trojdňovým predstihom. Niektorí mali v pláne zotrvať až do ďalšieho víkendu a ísť rovno na festival Pohoda. V piatok 1. júla, kedy sa zraz oficiálne začal, bolo prítomných 54 obcí. Ako ale povedal starosta Mníchovej Lehoty Jozef Kováč, každú chvíľu prichádzali ďalšie a v závere počítali s účasťou nad 60 obcí.
Pripravili im bohatý trojdňový program. Jediné, čo nedokázali zabezpečiť, bolo počasie. Ako však povedal Luděk Vávra z Lhoty pod Lipčany, ktorý bol doteraz na všetkých zrazoch Lehôt, čo dážď a vietor pokazil, ľudia v Mníchovej Lehote zachránili. „Sú veľmi priateľskí. Nechali nás stanovať na svojich pozemkoch, ponúkli nám svoju kúpeľňu, rád by som sa im poďakoval.“
Všetci na zraz
Zo Žilinskej Lehoty, ktorá má 350 obyvateľov, ich na zraz prišlo okolo 70. Ako povedal Ladislav Holáň, ani v obchode nemá kto predávať, lebo všetci šli do Mníchovej Lehoty. Radosť si dažďom nenechali pokaziť. „Dali sme si klobúky. Je to nádherné, keď sa ľudia z celej Československej republiky stretneme a podáme si ruky. Namiesto dvanástich priateľov, máme takto päťsto a možno tisíc.“
V daždi prišli na motocykloch obyvatelia Suchej Lhoty pri Litomyšli. „Naša Lhota nevynechala doteraz ani jeden zraz. O tomto sa hovorilo, že bude veľmi pekný, čo sa týka programu a je to pravda. Navyše sú tu dobrí ľudia a to je základ,“ povedal Petr Bělohlávek. Keďže v stanovom tábore sa im pre blato nepodarilo ubytovať, prichýlili ich do svojej záhrady domáci. „Sú veľmi pohostinní a príjemní,“ doplnil.
To, že podujatie bolo najmä o ľuďoch, potvrdil aj starosta Dolnej Lehoty v okrese Brezno, ktorá je družobnou obcou Mníchovej Lehoty. „Zvládli to perfektne, zachránili, čo sa dalo, v takejto situácii sa musí improvizovať a to oni vedia,“ povedal Štefan Bella.
S neobyčajnou kolobežkou pre päť pasažierov prišli na zraz obyvatelia Královej Lhoty z východných Čiech. Vznikla pri príležitosti prvého zrazu a jej autor Pavel Malý mal vtedy 17 rokov. Dnes na nej môže odviesť svoje tri deti a manželku. Nechodia síce na každý zraz, ale keď idú, kolobežku vezmú vždy so sebou.
Pomáhajú si pri organizovaní
Do Mníchovej Lehoty sa zraz dostal po druhýkrát. „Je to o tom, aby sa ľudia, ktorí kedysi žili v jednom štáte a mali sa radi, mohli sa opäť stretnúť na pôde niektorej z obcí,“ povedal starosta. Stretnutie začali pripravovať pred ôsmimi rokmi, kedy sa na jednom takomto zjazde Lehôt obec prihlásila ako organizátor do poradovníka. „Potom sme začali pripravovať projekt na získanie peňazí z prostriedkov Európskej únie. Žiadna obec by to však nezvládla sama, pomáhame si informáciami, materiálne, radami pri organizovaní,“ doplnil starosta, ktorý sa v sobotu priznal, že už nespal štyri noci. Podobne na tom boli aj mnohí domáci. „Tri štvrtiny obce niečo robia, sú do zrazu zainteresovaní a pracujú na tom, aby sme sa predviedli v čo najlepšom svetle.
Najlepšie sú šúľance s makom
Špecialitou Mníchovej Lehoty sú šúľance, preto na Lehotskom jarmeku nesmeli chýbať. Ako povedala Anna Červeňanová, v sobotu za dopoludnie minuli na ne 30 kíl múky a do večera rátali s ďalšími. Najväčší záujem bol o makové a tvarohové. Ich prípravu malo na starosti šesť gazdiniek. „Vezmeme polohrubú múku, zemiaky, vajíčka, zamiesime, ušúľame, vyvaríme, posypeme a zjeme.“ Okrem toho si mohli účastníci zrazu pochutnať aj na ďalších dobrotách. Ľudia otvorili svoje dvory a okoloidúcich ponúkali.
O rok sa obce stretnú na 32. ročníku vo Vranovej Lhote v Pardubickom kraji. Ako povedala starostka tejto obce Marie Vychodilová, v Mníchovej Lehote videli, ako sa dá zvládnuť problém s počasím.
