UHROVEC. Hrad Uhrovec zachraňuje momentálne dvadsať nezamestnaných, ktorí sú rozdelení na dve skupiny. Prvá skupina je zameraná na odbornú činnosť, druhá robí pomocné práce. Ministerstvo kultúry pri projekte spolupracuje s Nadáciou pre záchranu kultúrneho dedičstva. Ako povedala správkyňa nadácie Erika Horanská, momentálne upravujú príjazdovú cestu, robia stavebné práce na hrade, premiestňujú a triedia suť, najzručnejší z nich sa podieľajú priamo na záchranných prácach ako je sanácia komínov, výklenkov a ďalších ohrozených častí. Súčasťou obnovy je aj vybudovanie podporného mostného piliera, ktorý je potrebný na dokončenie mostu na hrad. Ten podľa Horanskej postavili tradičnou technológiou, tvoria ho ručne tesané trámy.
Podľa Ministra kultúry Daniela Krajcera cieľom projektu je záchrana kultúrneho dedičstva. „V prípade hradných ruin nemôže hovoriť o obnove, pretože na to by boli potrebné miliardy eur. Dôležité je urobiť základné zakonzervovanie, aby nehrozili úrazy a pády múrov. Okrem toho by sme chceli obnoviť časť areálu tak, aby sa tam dala umiestniť expozícia,“ povedal Krajcer.
O prácu bol veľký záujem
Dvadsať nezamestnaných pracuje na hrade každý deň od rána od šiestej, pričom musia každé ráno aj večer absolvovať fyzicky náročný výstup na hrad. Podľa riaditeľky Úradu práce v Partizánskom Slávky Súlovskej, sú to ľudia nielen z blízkeho okolia, niektorí na bicykli za prácou dochádzajú až z Bánoviec nad Bebravou. O takúto prácu bol podľa Súlovskej zo strany nezamestnaných veľký záujem. „Vyberali sme z osemdesiatich uchádzačov. Je tu desať dlhodobo nezamestnaných, piati majú nad päťdesiat rokov, máme tu aj dvoch absolventov,“ hovorí Súlovská.
Ivana Šišmišová zo Žitnej Radiše sa o možnosti pracovať na obnove hradu dozvedela z médií, ako povedala, kontaktoval ich aj samotný úrad práce. „ Potešilo nás to, je to zaujímavá práca, akú sme nikdy doteraz nerobili. A pekné je aj to, že svojou prácou niečo zachraňujeme. Je to fyzicky náročné, najmä ten výstup na hrad,“ hovorí Šišmišová. Ako dodala, cesta jej trvá približne hodinu.
Hrad Uhrovec prvý z mnohých
Hrady Uhrovec a Šariš sú podľa Krajcera pilotným projektom, predpokladajú, že v budúcom roku ich bude podstatne viac. Takýmto spôsobom by mohli zamestnať stovky ľudí. „My neriešime nezamestnanosť na Slovensku. Dôležité je ale to spojenie s veľmi zmysluplnou aktivitou, ktorá je u nás dlhodobo zanedbávaná. Je to projekt, ktorý je prospešný k obnove pamiatky ale dáva príležitosť aj nezamestnaným, ktorí jednak momentálne majú prácu, ale získajú zručnosti, ktoré môžu využiť aj v budúcnosti,“ povedal Krajcer.
Pri výbere hradov zohralo úlohu niekoľko faktorov. „Dôležité bolo, aby už na danom hrade pôsobila skupina ľudí, ktorá pamiatku vlastnou energiou a prostriedkami obnovuje, teda aby tu bolo aj odborné zázemie,“ povedal Krajcer. Lokalitu vybrali aj podľa počtu nezamestnaných v oblasti. Projekt, ktorý riadi Ministerstvo kultúry a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, je financovaný z eurofondov a z dotačného systému ministerstva. Dvestotisíc eur zabezpečuje ústredie práce, stotisíc putovalo z ministerstva. Tieto náklady pokrývajú oba vybrané hrady.
Hrad Uhrovec
Hrad Uhrovec leží v odľahlej polohe Strážovských vrchov, 10 km severozápadne od Bánoviec nad Bebravou. Vznikol ako refugiálny hrad v priebehu 60. rokov 13. storočia. V 15. storočí dochádzalo k výraznejším stavebným aktivitám súvisiacich so zvyšovaním obranyschopnosti hradu. V priebehu 18. storočia hrad strácal svoju funkčnosť. V roku 1848 bol hrad podpálený a začal pustnúť. Hoci je hrad v ruinálnom stave viac ako 150 rokov, po architektonickej stránke patrí k najhodnotnejším hradom Slovenska. Má zachovanú neskororománsku kaplnku a veže, rozsiahly renesančný palác s mnohými architektonickými detailmi, krbmi, záchodmi, cisternami, ktoré sa na iných hradných zrúcaninách nezachovali.
(mk)
