NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Príbeh doby, ľudí i niekdajšej ideológie rozpráva autorka Mária Travěncová (71). Povolanie jej manžela spôsobilo, že sa stala pútničkou po bývalom Československu a bydlisko menili aj päťkrát za desaťročie. O to viac ju spomienky ťahajú do rodného kraja. Veľkú časť im venovala aj v knižnej novinke Očami spomienok, ktorú 1. júna lipovým lístím pokrstila v Mestskom kultúrnom stredisku spisovateľka Anna Černochová.
Od narodenia až po roky po revolúcii
Detstvo, mladosť, dozrievanie, povojnové roky, osobné víťazstvá i prehry, ale aj revolúcia v roku 1989 zanechali v autorke množstvo spomienok. „Túžba po rodnom kraji ma doviedla až k napísaniu vyše stostranovej knižky. Kopaničiari majú srdce zasadené pod starou čerešňou či babkinou lipou,“ vyznala sa autorka, ktorá sa dnes z Brna do svojho rodiska neustále vracia. Napriek tomu, že si denník nikdy nepísala, jej publikácia sa stala chronologickým zápisníkom života. Ako prezradila, knižka mala byť ešte rozsiahlejšia. Zdravotné problémy ju prinútili všetko skracovať. „Mala som strach, že knižka už za môjho života ani nevyjde,“ priznala.
Jej život sprevádzali zložité obdobia
Mária Travěncová sa v knižke nevyhla ani najproblematickejším etapám života. Jednou z nich bol aj vydaj. „Manžel Tomáš bol z rodiny ateistov bez vyznania. A ja zase zo silne katolíckej. Svetonázorové vyrovnávanie bolo zložité. Zhodli sme sa však v láske k rodine a starým ľuďom, literatúre či umeniu,“ priznáva. Prelomový rok 1989 výrazným spôsobom zmenil aj život autorky, ktorá v Novom Meste maturovala v roku 1957 a v súčasnosti žije na dôchodku. Prišla o prácu a jej rodinu postihli viaceré tragédie. „Zomreli mi traja rodinní príslušníci, brat spáchal samovraždu. V mojej psychike nastal zlom, čo spôsobilo aj operáciu srdca. Napriek tomu som nestratila vieru v život,“ hovorí. Odišla zo sféry umenia, ktorej sa dlhé roky venovala a začala podnikať.
Pri vzniku knižky pomohol aj manžel Tomáš
Autorka už napísala aj etnografickú knihu Pútnici časom. S aktuálnou novinkou jej najmä po technickej stránke pomohol manžel Tomáš. „Manželka sa nechce učiť na počítači, bola by radšej písala na písacom stroji,“ usmial sa manžel, ktorý je jednou z postáv publikácie. Ten na osudy otca uväzneného v koncentračnom tábore spomína aj v pokrstenom diele. Vznikom životopisného diela je nadšený, pretože sa v ňom po smrti realizovala aj jeho mamička. „Bola literárne nadaná, ale nikdy sa neodvážila napísať knihu. Jej spomienky z obdobia vojny a boja s nacizmom i perzekúciami po vojne mohli byť z jej pera výborné,“ dodal Travěnec.
