TRENČÍN. Na území mesta je 141 kilometrov ciest a 156 kilometrov chodníkov, no pre cyklistov nie je vyhradený ani meter. Hoci má koncept generelu cyklistickej dopravy Trenčín spracovaný už nejaký čas, do praxe sa z neho nedostalo nič. Nádejou pre cyklistov však môžu byť obnovené rokovania spracovateľov generelu so zástupcami mesta a aktívnymi občanmi, ktorým na realizácii cyklistických trás v meste záleží.
Jedna trasa na skúšku
Ako informoval hovorca mesta Richard Nemec, na stretnutí so zhotoviteľmi konceptu generelu cyklistickej dopravy sa Útvar architektúry a územného plánovania dohodol na vypracovaní projektu jednej z hlavných plánovaných cyklotrás zo sídliska Juh do centra mesta. „Projekt by mal ukázať, či a za akých podmienok je v Trenčíne vôbec možné cyklotrasy budovať,“ povedal hovorca.
Cyklotrasa by mala ísť zo sídliska Juh cez ulice Soblahovskú a Legionársku do centra mesta s tým, že by sa na existujúcu cestu domaľoval takzvaný viacúčelový pruh. „Tam, kde sa nedá cyklistický pruh dať do pridruženého dopravného priestoru, môže sa za istých podmienok zriadiť na existujúcej komunikácii,“ hovorí za zhotoviteľov generelu Viera Štupáková. Soblahovská ulica podľa nej týmto podmienkam vyhovuje.
„Cyklisti tam aj tak jazdia a zdieľajú priestor s ostatnými. Jediný rozdiel bude v tom, že sa prevažné množstvo vozidiel, teda osobné autá, oddelia od cyklistov. Čo je hlavný prínos, zvýši sa tým bezpečnosť cyklistov,“ vysvetľuje projektant Adolf Jebavý.
Projekčne pripravenú trasu musí pred realizáciou schváliť dopravný inšpektorát a ďalšie orgány štátnej správy. Ak by sa to podarilo, išlo by podľa Richarda Medala z Centra environmentálnych aktivít, ktoré podnietilo spracovanie cyklogenerelu, o revolučný krok. „Viacúčelové pruhy nie sú ešte nikde na Slovensku realizované. Trenčín by bol prvým mestom, v ktorom by sa vyskúšali. Ak by to fungovalo, bol by Trenčín svetový alebo aspoň európsky.“
Trenčín má cyklopotenciál
Adolf Jebavý pripomína, že ide o pilotné opatrenie, ktoré bude potrebovať masívnu kampaň, aby všetci účastníci premávky vedeli, ako sa na takejto ceste majú správať. „V zahraničí sú cyklistické pruhy bežná vec.“ Trenčínu podľa neho naopak môžu ostatné mestá závidieť jeho cyklistický potenciál. „V španielskej Seville v roku 2005 bol takmer nulový podiel cyklistov v doprave. Rozhodli sa, že s tým musia niečo robiť, situácia bola takmer neudržateľná. V priebehu piatich rokov vybudovali 140 kilometrov cyklistických trás a úroveň podielu cyklistickej dopravy sa zvýšila na úroveň Trenčína.“
Porovnanie s Holandskom
Trenčan Marián Rendek má s cyklotrasami skúsenosť z Holandska, kde niekoľko rokov s rodinou žil. „Povinná školská dochádzka je tam od štyroch rokov. Dieťa vtedy musí vedieť tri veci – utrieť si zadok, plávať a bicyklovať. V meste ako Trenčín štvorročné dieťa prebicykluje z domu až do svojej školy, kde pohodlne zaparkuje. Po škole sa bez problémov zase samé dostane späť.“
Podľa neho ide o ideál, ktorý porovnať s Trenčínom je len veľmi ťažké. „Skúsil som ísť s deťmi zo Zamaroviec do školy na Veľkomoravskej ulici. Nevedel som, kadiaľ. Cez železnicu? Po ceste, kde idú vedľa mňa kamióny, ktoré ma idú prizabiť? Keď idem na hrádzu, musím prekonávať množstvo prekážok, prídu schody a aj tak musím bicykel niesť. Pri škole je také stavenisko, že sa tam bojím ísť bez bicykla a nie aby som si ho tam niekde nechal.“
Problém v Trenčíne vidí v tom, že sa iba diskutovalo, navyše vždy o globálnej štruktúre, o tom, ako to má vyzerať v celom meste. Šancu na presadenie cyklotrás vidí práve v súčasnosti. „Idú sa stavať nové veci, cestný most, prerábať centrum mesta, treba na to myslieť. Ak sa to neurobí teraz, potom bude množstvo iných prekážok a už sa to naozaj nebude dať,“ myslí si Rendek.
