riéry v Ozete Dukle Trenčín.
PIEŠŤANY. Mladý stredopoliar prežil v Ozete Dukle Trenčín vynikajúce obdobie svojej kariéry a spoločne s Martinom Fabušom patril k najlepším hráčom v Mars superlige. Za tri roky si získal priazeň publika a nastrieľal šesť gólov. „Do Trenčína som sa dostal na základnú vojenskú službu a strávil som tam prerušovane osem rokov,“ začal svoje rozprávanie Róbert Hanko. V Trenčíne vtedy panovala futbalová eufória, keď v roku 1997 pod vedením Stanislava Grigu mužstvo postúpilo do najvyššej slovenskej súťaže a v prvom ročníku skončila Ozeta Dukla štvrtá. „Ľudí futbal vyslovene žrali a často sa na nás chodilo pozerať viac ako desaťtisíc divákov,“ spomína Hanko.
Pamätný zostáva najmä prvý domáci ligový zápas proti Spartaku Trnava, ktorý Ozeta prehrala 2:3 a na tribúnach sa tesnilo viac ako šestnásťtisíc priaznivcov futbalu. „Bol to pre nás veľký zážitok v doslova elektrizujúcej atmosfére. Sila Trnavy bola vtedy značná, zo začiatku sme mali rozklepané kolená, ale to povolilo a už v prvom zápase sme ukázali, že do ligy patríme,“ povedal Hanko.
Zradili ho kolená
Kvalitné výkony Róberta Hanka a Martina Fabuša neostali bez odozvy vo futbalovej Európe. Obaja reprezentanti Slovenska na začiatku nového milénia prestúpili do tretej najvyššej súťaže v Nemecku, do Karslruhe. Napriek dobrým referenciám sa ani jeden z nich nepresadil. Hanko odohral iba deväť zápasov, Fabuš bol o niečo úspešnejší a v 32 zápasoch si na svoje konto pripísal sedem gólov. „Prestup do Karsruhe s odstupom času považujem za dobrú skúsenosť. Už neriešim, či moje pôsobenie v Nemecku bolo úspešné. Na to, aby človek mohol podávať výkony musí byť zdravý. Hoci som nemal veľké zdravotné problémy, pretrvávajúce bolesti v kolenách mi znemožnili sústrediť sa stopercentne na futbal. Absolvoval som v tom čase dve operácie. Problémy začali ešte v Trenčíne, po tréningoch som si rád pridával, čo sa mi neskôr vypomstilo,“ opísal dôvody zlyhania.
So zdravotnými problémami sa pridružila aj strata motivácie a tak sa mladý stredopoliar pomerne rýchlo rozlúčil so snom futbalovej hviezdy. Ako sám poznamenal, silou zotrvačnosti ešte zostal v najvyššej súťaži v drese Laugaricia Trenčín štyri roky, neskôr skúšal ešte šťastie v Prešove, no už nikdy sa nedostal do starej športovej formy.
Z dedinských súťaží k trénovaniu
Po skončení s vrcholovou kariérou pokračoval v AFC Nové Mesto nad Váhom, kde strávil dve sezóny. Na záver kariéry okúsil Róbert Hanko aj dedinský futbal. S Novou Vsou nad Váhom sa mu podarilo vybojovať postup do IV. ligy a napokon odohral polsezónu v drese piatoligistu z Podolia. „Po polroku v Podolí som sa rozhodol ukončiť aktívnu kariéru. V Piešťanoch som sa začal venovať mládeži, v čom som našiel zmysel a možnosť uberať sa týmto smerom,“ vyznal sa bývalý reprezentant.
Piešťanský dorast a prípravku vymenil za vlastný projekt v Moravanoch nad Váhom, kde si založil futbalovú školu zameranú na prípravkárov.
Kočovce FC 1959
V čase, keď skončil pôsobenie v Podolí, prišla trénerská ponuka z Kočoviec. Nováčik Majstrovstiev oblasti ho oslovil s možnosťou viesť mužov Kočovce FC 1959. „Dlho som nad ponukou nerozmýšľal. Majstrovstvá oblasti sú dobrý odrazovým mostíkom. Trénerov je dnes veľa a pre mňa ako začínajúceho trénera je to dobrá príležitosť. Spoluprácu s vedením klubu si pochvaľujem, vo všetkom mi vychádzajú v ústrety. Káder máme veľmi kvalitný. Tréningy absolvujeme dvakrát do týždňa, chlapcov bavia, čo je pre našu hru veľmi dôležité. Bez problémov by sme mohli hrať piatu, alebo aj štvrtú ligu. Dnes nie je problém udržať sa, ale postúpiť,“ zhodnotil kočovský klub.
Pred pár sezónami futbalisti Kočoviec atakovali najvyššie pozície v V. lige. S kádrom doplneným o bývalého hráča Trenčína či Trnavy Miroslava Krissa a Jaroslava Timka. Dlho si však úspech neužívali. Po odchode hlavného sponzora sa prepadli až do II. triedy juh. „Pamätám sa na obdobie, keď som hral v Novej Vsi, s Kočovcami sme sa bili o postup do IV. ligy severozápad. Paradoxne, napokon sa z prvej priečky radovala Brezová pod Bradlom. Som presvedčený, že dnešná situácia je iná. Klub je stabilizovaný a nestane sa to, čo vtedy,“ spomínal na minulosť Róbert Hanko.
Vonku sa hrá horšie ako doma
V domácom prostredí Kočovce nestratili pod vedením Róbert Hanka v ôsmich zápasoch ani bod. Vonku však patria k ligovému priemeru. „Zápasy vonku sú pre nás diametrálne odlišné. Snažíme sa o technický futbal, ktorý sa na viacerých hracích plochách nedá hrať. Mnohé sú veľmi nerovné, rozvíjať na nich kombinačný futbal je takmer nemožné. Napríklad ihrisko v Hornej Súči je veľmi maličké. Na malej ploche sa kvalitatívne rozdiely zmazávajú a preto je veľmi náročné dominovať,“ vyjadril nespokojnosť s terénmi v oblasti Hanko.
O tom, že ešte vládze zarovno ostatnými aj na trávnatej ploche presvedčil počas jesene niekoľkokrát. Plánuje si však obuť kopačky aj počas jari? „Ak bude treba a bude málo hráčov pripravených nastúpiť na majstrovské zápasy, nemám s tým problém. Je lepšie, ak tréner sleduje hru z lavička, no ak to bude nevyhnutné, nevidím problém v tom, aby som zasiahol do zápasu.“
Futbalová škola v Moravanoch
Futbalová škola začala svoju činnosť v januári 2010 za podpory futbalového klubu OTJ Moravany nad Váhom, Základnej školy Moravany nad Váhom a samotnej obce. „Nápad založiť futbalovú školu pre malých chlapcov mi skrsol v hlave pred niečo viac ako rokom. Oslovila ma práca s mládežou a vidím v nej svoju budúcnosť. Zatiaľ hrávame zápasy s okolitými klubmi. Mužstvá v blízkej budúcnosti plánujem prihlásiť do súťaží. Okrem chcem získať vedomosti ohľadom vzdelávanie detí a preto som sa dal na externé štúdium na vysokej škole špecializáciu učiteľstvo a telesná výchova,“ uzavrel Róbert Hanko.
