NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Po Stalingrade, Normandii, Ardenách, Dukle, egyptskom El Alameine či tuniskom Kasserine sa tento raz vybral západným smerom, za rieku Moravu.
O fabrike vie iba minimum turistov
Napriek tomu, že Schindlerov zoznam preslávil rovnomenný film po celom svete, fabriku, v ktorej podnikateľ Oskar Schindler zachránil 1200 životov, nepoznajú už ani mnohí domáci. Na chátrajúcej budove v malej obci Brněnec pri Svitavách nie je jediná tabuľa, pripomínajúca život Oskara Schindlera v tejto obci, nič neupozorňuje ani na jeho továreň.
O Schindlerovom mennom zozname tu niet ani zmienky. Druhú svetovú vojnu pripomína v obci iba pamätník padlým partizánom. „O fabrike som sa dozvedel z filmu a z faktov, ktoré som si zistil o samotnom Schindlerovi. Priamo v Brněnci som sa už iba informoval u najstarších obyvateľov na jej polohu,“ dodáva Tupý. Domáci obyvatelia prezradili, že sem-tam sa na továreň pýtajú neznámi zahraniční turisti. Ani najstarší z oslovených ľudí si však na stretnutia so Schindlerom nepamätali.
V poslednom zozname bolo zapísaných 1098 mien
Nemecký obchodník Oskar Schindler sa po nemeckej invázii do Poľska stal arizátorom krakovskej továrne na smaltované výrobky. „V tejto továrni pracovalo okolo tisíc robotníkov otrockým spôsobom. Polovicu tvorili Židia z krakovského ghetta,“ hovorí Ľuboš Tupý.
V roku 1943 došlo k jeho likvidácii a obyvateľov presunuli do nového koncentračného tábora v Plaszowe. Prežiť v tábore dlhšie ako mesiac bolo malým zázrakom. Práve Schindler bol svedkom teroru, ktorému velil Amon Göth. „Koncom roka 1944 sa sem približovala Červená armáda a táboru hrozila likvidácia. Schindler vtedy zorganizoval presun tisícky robotníkov vrátane detí do tábora v Brněnci. Schindlerovi ľudia tu takmer do konca vojny mali v továrni vyrábať muníciu,“ pripomína Tupý.
Traduje sa, že v továrni nebol vyrobený jediný náboj. Nakupovať ich mal sám Schindler, aby dokumentoval fiktívnu výrobu zamestnancami zo svojho zoznamu. Posledný dochovaný zoznam z apríla 1945 obsahuje 1098 mien. Presné číslo zachránených osôb je však neznáme. Viaceré deti neboli zapísané v žiadnom zozname, niektorí z väzňov opustili tábor ihneď po odchode stráží.
Schindlerova fabrika pripomína povojnový stav
Ľuboš sa rozhodol vyhľadať dnes už takmer zabudnutú továreň. „V budove ani v okolí tejto továrne sa nenatáčal ani jeden záber oskarového filmu Schindlerov zoznam. Bývalá fabrika je v dezolátnom stave, akoby pred chvíľou skončila druhá svetová vojna,“ opisuje. Podľa jeho slov neboli do budovy okrem teplovodného potrubia investované takmer žiadne financie.
Práve preto sa tam mohol natáčať aj Spielbergov film, k čomu napokon nedošlo. Jednotlivé scény by mali autentickú vojnovú príchuť. „Už iba niektorí domáci vedia, s akým vojnovým posolstvom je táto fabrika spojená. Ukázali nám hlavný vchod i kancelárie, kde býval Schindler,“ prezrádza Tupý.
Budovaje dodnes oplotená a strážená
Tupý sa pokúšal dostať dnu oficiálnym spôsobom. „Vrátnik ma však nepustil ani na nádvorie. Mal som šancu vidieť továreň iba zvonka,“ pokračuje. Čo sa v súčasnosti nachádza za jej múrmi, zostalo pre neho tajomstvom.„Možno sú tam nejaké sklady alebo aj vôbec nič. Teraz sa tam nevyrába, v minulosti sa tam šili nejaké látky,“ hovorí Tupý. Kto však nie je do histórie zainteresovaný, ani netuší, čo sa za továrenskými múrmi rozsiahlej fabriky v minulosti udialo.
OSKAR SCHINDLER Narodil sa 28. apríla 1908. V roku 1939 sa už ako člen nacistickej strany NSDAP presťahoval do Krakova. Tu sa zviditeľnil firmou na smaltované výrobky. V tejto továrni okrem Poliakov pracovali aj Židia z ghetta. Po likvidácii ghetta zostavil zoznam väzňov z továrne v Krakove a presúval ich do fabriky v Brněnci. Počet oficiálne zachránených ľudí sa odhaduje na 1200. Nebyť Oskara Schindlera, boli by zahynuli v niektorom z koncentračných táborov. Po vojne žil Schindler krátko v Nemecku. Neskôr emigroval do Argentíny. Tu podnikal s dobytkom. Pôsobil aj v Izraeli, odkiaľ sa v roku 1958 vrátil do Nemecka. Je nositeľom titulu Spravodlivý medzi národmi. Zomrel 9. októbra 1974 v nemeckom meste Hildesheim. Na základe motívu jeho života a knihy Thomasa Keneallyho Schindlerova archa natočil v roku 1993 režisér Steven Spielberg film Schindlerov zoznam. Film získal sedem Oskarov.
