TRENČÍN. Zmenou klimatických podmienok sa v poslednom období miesta najvyššieho výskytu kliešťov presunuli z Nitrianskeho kraja do Trenčianskeho. S nimi sa zvýšil aj počet ochorení, ktoré prenášajú. „V roku 2010 ochorelo v kraji na kliešťový zápal mozgových blán a mozgu 43 ľudí, čo je asi päťnásobný výskyt oproti priemeru Slovenska,“ povedala epidemiologička Mária Štefkovičová. Ide o závažné ochorenie, ktoré sa v dvoch percentách končí úmrtím.
Vinníkom je kliešť obyčajný
Podľa Branislava Peťka z parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Košiciach, koluje vo verejnosti veľa nepresných a skreslených informácií o kliešťoch.
„Na Slovensku máme sedemnásť druhov kliešťov. Nie všetky sú pre človeka nebezpečné. Môže nás ohroziť šesť z nich. V tejto oblasti sa vyskytuje prevažne kliešť obyčajný, ktorý je prenášačom kliešťovej encefalitídy a lymskej boreliózy,“ vysvetlil parazitológ.
Krv pije iba samička
Kliešť má podľa jeho slov tri vývinové štádiá, pričom pre človeka sú rozhodujúce druhé dve, nymfa a samička dospelého kliešťa, ktoré sú schopné piť a prenášať ochorenie na človeka.
Malá nymfa je drobná a sotva viditeľná, pričom samička je podstatne viditeľnejšia. Aj preto sa pri infikovaní nymfou často stáva, že človek ochorie na kliešťovú encefalitídu bez toho, aby vedel, že kliešťa mal. Kliešť si vyberá miesta, kde sa pripije, väčšinou sú kryté šatstvom. Podľa výskumov je najčastejším miestom brucho a pás, na druhom mieste je hlava a krk, na treťom stehná. V siedmich percentách si dokonca vyberie pohlavné orgány.
Nelietajú a neskáču
Kliešte žijú v pôde. Nelietajú, neskáču zo stromov, nespúšťajú sa na pavučinách. „Vyliezajú na steblá kríkov a tráv do výšky tridsať až sto centimetrov a tam čakajú na konci stebiel s natiahnutými nožičkami,“ povedal parazitológ. Človek alebo zviera sa musí o nich obtrieť.
„Ak nechceme kliešťa nazbierať, nemali by sme chodiť po chodníkoch tak, aby sme sa obtierali o steblá, ktoré do chodníka trčia.“
Potrebujú vlhko a darcu krvi
Aby mohol kliešť existovať, potrebuje vlhké prostredie v pôde a nedobrovoľného darcu krvi. Každé vývinové štádium však dokáže vydržať dve zimy.
„Ak na jednom mieste nachádzame aj nedospelé aj dospelé jedince, cyklus je tam uzavretý a kliešte tam žijú,“ povedal Peťko.
Spolu s jeho tímom prešli územie lesoparku Brezina pri hoteli a tiež miesta na Ostrove, kde sedávajú rybári a chodia ľudia na prechádzky.
„Na oboch miestach sme nazbierali relatívne veľa kliešťov.“
Pinzetou na kliešťa
Parazit sa zavŕta do kože a pomocou žliaz sa ešte ku nej prilepí. „Najlepší spôsob jeho odstránenia je, že ho chytíme pinzetou úplne pri koži, najprv zatočíme a je jedno na ktorú stranu, pretože tá jeho skoba nemá závit, len spätne otočené zúbky. Otočením ho odlepíme a potom ľahkým potiahnutím vyberieme z kože,“ radí parazitológ.
Priloženie vlhkého tampónu obtretého o mydlo a zatočenie platí len pre malú nymfu, ktorá je v koži zachytená plytko.
„Ak pri vyberaní kliešťa roztrhneme a hlavička zostane, musíme ho vybrať ako triesku ihlou. Ak si to sami netrúfame urobiť, musíme navštíviť lekára.“ Po vybratí kliešťa je dôležité miesto vydezinfikovať jódovou tinktúrou.
Môžeme si myslieť, že máme chrípku
Proti kliešťovej encefalitíde lieky nemáme, jedinou spoľahlivou ochranou je podľa odborníkov preventívne očkovanie. Ako potvrdila epidemiologička Mária Štefkovičová, ľudia ho u nás využívajú, ale menej ako v okolitých krajinách Európy, kde sa vírus vyskytuje. Podľa infektológa Martina Chrena sa prvé príznaky ochorenia podobajú chrípke.
„Inkubačná doba je najčastejšie od sedem do štrnásť dní. Človek sa necíti dobre, má teplotu, môže mať príznaky zo strany zažívacieho alebo dýchacieho traktu,“ hovorí Chren.
V tomto období sa vírus dostane do krvného obehu a množí sa. Potom príde štádium veľmi klamlivé, keď sa cíti dobre. V ďalšom štádiu sa už vyvíjajú príznaky podľa toho, ktorú oblasť mozgu vírus napadol.
„Môžeme cítiť úporné bolesti hlavy, vracanie, poruchy reči a videnia, svetloplachosť, ktoré už donútia pacienta prísť k lekárovi. Úmrtnosť pri kliešťovej encefalitíde je do dvoch percent. Oveľa vyššie percento je post encefalitický syndróm. Do konca života sa človek späť do práce nevráti. Môže mať poruchy koncentrácie, zvýšenú potivosť, roztrasenosť i poruchy reči. Práve preto ide o veľmi závažné ochorenie,“ zdôrazňuje infektológ.
