TRENČÍN. Nemocničné postele, stolíky a polohovacie kreslá dostala trenčianska Fakultná nemocnica v kamióne zo Švajčiarska. „Tam ich vyradili,“ povedala Terézia Drobná, námestníčka riaditeľa nemocnice. „Pre nás sú použiteľné. Majú dobré matrace, sú polohovateľné, niektoré elektricky, niektoré manuálne, majú kompletné vybavenie, prijali by sme aj päť takých kamiónov.“ O tridsaťdeväť postelí bola podľa nej medzi oddeleniami bitka. Každý by chcel všetky. „Niektoré postele máme skutočne veľmi staré, matrace sú vyležané. Nemocnica síce postupne nakupuje nové, ale nemôže si dovoliť naraz kúpiť deväťsto matracov,“ povedala. Švajčiarske postele rozdelia takmer medzi všetky oddelenia, podľa toho, kde sú na tom s havarijnými posteľami najhoršie. Najprv ich však musia poskladať, prispôsobiť elektrické koncovky, oprať matrace a návleky.
„Tešíme sa aj stolíkom, ktoré sú veľmi pekné. Každý má servírovaciu dosku, ktorá sa vysunie, ak potrebuje pacient prijímať potravu v posteli, je to veľká výhoda,“ povedala námestníčka, ktorá je zároveň aj primárkou geriatrického oddelenia. Každá posteľ má hrazdu, pomocou ktorej sa môže pacient pohybovať a bočné zábrany, potrebné najmä pri nebezpečenstve pádu z postele.
„Ležal som tu na posteliach a bola to katastrofa,“ povedal Trenčan Václav Arnold, ktorý je presvedčený, že ide o záležitosť štátu. „Nemôžu žiadať od zdravotníctva, aby bolo ziskové, zisk prichádza neskôr. Štát by sa mal starať, aby sme boli na úrovni krajín, ku ktorým sme do únie vošli.“
Anna Kopecká z Trenčína sa novým posteliam v prvom momente potešila. „Som rada, je to výpomoc,“ povedala. Na to, že ide o vyradené postele, ktoré sú pre Slovensko vyhovujúce, však zareagovala - „No čo? Sme chudáci, keď to, čo oni zahodia, je nám dobré.“
Použité polohovateľné nemocničné lôžka zo Švajčiarska dostali v januári v komárňanskej nemocnici a v Domove dôchodcov v Hajnáčke. Pred rokom sa z rakúskych polohovateľných lôžok tešili v piešťanskej nemocnici. Viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska Peter Ottinger hovorí, že vieme, kde žijeme. „Vo Švajčiarsku do zdravotníctva ide päť- až šesťnásobne viac peňazí ako na Slovensku. Aj z tých biednych peňazí, ktoré do zdravotníctva idú, sa niektorým ujde podstatne viac ako iným.“ Ottinger to považuje za nespravodlivé. „Peniaze idú hlavne na záchranku, laboratóriá, CT-čka, magnetickú rezonanciu. Tam je peňazí možno aj viac, ako vo Švajčiarsku. Na chirurgii, operačných odboroch, intenzívnej starostlivosti sa šetrí.“ Všetci v zdravotníctve by podľa neho vedeli situáciu pochopiť, keby sa všetkým dostávalo približne rovnako, či už rovnako bohato, alebo rovnako biedne.
