TRENČÍN. Podujatie je výsledkom občianskej iniciatívy Trenčana žijúceho v Zamarovciach Mariána Rendeka, ktorý spolu s pár kamarátmi priniesli Trenčínu hry. „Hra je najlepšia metóda ako ľudí niečo naučiť, sú strategické, náučné, zábavné, určené pre jednotlivca i veľké skupiny hráčov, na každú zložku života sa dá nájsť hra a toto spojenie hry so životom bola najväčšia inšpirácia podujatia. Zmyslom akcie bolo aj ponúknuť ľuďom iný svet ako ten komerčný, ktorý sa na nich valí, aby premenili pasivitu na aktivitu, odlepili sa od obchodných domov a od televíznych obrazoviek a prišli si do mesta zahrať hry. Aj napriek veľmi škaredému počasiu sa nám to podarilo a počty sme rátali na stovky,“ povedal Rendek.
Za málo peňazí, veľa muziky
Ako dodal, zorganizovaním akcie bolo ukázať aj predstaviteľom mesta, že sa dá aj za málo peňazí urobiť veľa muziky. „Celá akcia nás stála 1200 eur, nehovorím, že sú to malé peniaze, ale ak porovnáte, že by za ideálneho počasia prišlo okolo tritisíc ľudí, tak to je pár centov na človeka,“ vysvetľuje.
Návštevníci akcie si mohli prejsť štyri stanovištia, na pódiu na námestí, vo veľkej zasadačke mestského úradu, vo veži a v synagóge a všade si zahrať niektoré zo stolových hier. „Priniesli sme takmer tristo hier, pre skupiny, ale aj jednotlivcov, celkovo na ukážku je tu dnes okolo tisíc hier“ doplnil Rendek.
Sprievodný program na námestí nevyšiel pre dážď
Z pôvodných trinástich ostalo v daždivom počasí iba pár, medzi nimi stánok s ukážkami mestských bicyklov. „Chceli sme upozorniť na alternatívnu bicyklovú dopravu, na potrebu cyklotrás, ukázať, ako by mohlo vyzerať mestský par po úprave, mal byť aj skákací hrad, toto ale nevyšlo,“ skonštatoval.
Centrum hradostí bolo v synagóge. Tu vytvorili priestor na hry najmä pre väčšie skupiny. Zahrať si sem prišli aj Michaela a Ľubica Vavrovičové a Juliana Kráľová. Všetky tri sú fanúšičkami stolových spoločenských hier a ako povedali, baví ich najmä to, že pri hre je zábava a veľa smiechu. „Niektoré hry, ktoré sú tu poznáme, pretože zvykneme hrávať, ale je tu veľa aj pre nás neznámych a tie sme chceli vyskúšať,“ povedala Juliana.
Hre Carcassonne a jej variáciám patrila mestská veža
„Táto hra so stredovekou tematikou oslavuje tento rok desiate výročia. Hrá sa tak, že hráči vytvárajú mesto, krajinu, stavajú cesty, dediny, za čo získava body a cieľom je čo najväčší zisk bodov. Jedna hra trvá medzi 20 – 40 minút podľa počtu hráčov, čas je limitovaný počtom kartičiek. Jedinečná je aj v tom, že pri každej hre sa vytvorí niečo nové, nič sa neopakuje, “ vysvetľuje Daniel Stankovič.
Hru pomenovanú podľa francúzskeho mesta hrali aj štyria kamaráti z Juhu Andrej Záhumenský, Samuel a Daniel Macejovci a Michal Knap. Hru poznali a prišli si zahrať. Ako prezradili, takéto hry ich bavia viac ako počítačové, lebo sú spolu a zabavia sa.
Vo veľkej zasadačke sa hrali iné ako politické hry
Organizátori tu umiestnili logické hry a hlavolamy. „Na tomto stanovisku máme okolo dvadsať hier, určené sú hráčom od osem rokov,“ hovorí Michal Zima. Podľa neho mnohé z hier, ktoré si mohli hráči vyskúšať nepoznali. Ľudia u nás poznajú tak nanajvýš človeče nehnevaj sa,“ hovorí s úsmevom. Tento typ hier určený viac na premýšľanie ako zábavu. „Treba mať nielen fantáziu ale aj predstavivosť schopnosť kombinovať. Nad každým krokom treba rozmýšľať a predstavovať si jednotlivé obrazce i keď len v 2D,“ konštatuje Zima.
Vyskúšať si takéto hry prišiel aj Jozef Maras s vnukom Martinkom. „Skúšam svoje schopnosti, aby som si pocvičil pamäť. Sú to náročné hry na logické postupy, treba sa trochu zamyslieť a keď to nejde sa vrátiť o krok späť a poriadne popremýšľať,“ hovorí. Ako dodáva, je dobré, že teraz pribudlo toľko hier, aby bola aj nejaká alternatíva počítačovým.
Hry ľudí zbližujú
Aj Michal Zima vidí výhodu týchto hier v tom, že sú o priamom kontakte ľudí. „Pre deti je prospešnejšie pre deti, keď sa hrajú s rodičmi, keď dostane playstation väčšinou to skončí tak, že dieťa hrá samé.“
Rendek si myslí, že tieto hry dokážu konkurovať PC hrám, aj keď uznáva, že aj elektornická hra má svoje čaro. „Stále sú ešte ľudia, ktorí si sadnú spolu za stôl, pokecajú, zabavia sa. To je základný rozdiel oproti PC hrám, že tieto hrajú reálni ľudia a každý má reálne ambície pri hre. A keď sa nedarí, hra sa nedá pri štyroch, šiestich spoluhráčoch zrazu skončiť a resetnúť,“ dodal Rendek.
