Záverečnými rečami a vyhlásením rozsudku skončil na okresnom súde prípad týrania psa. Muž, ktorý ho mal zvlášť trýznivým spôsobom zahubiť, dostal 18 mesiacov s dvojročným podmienečným odkladom. Proti rozsudku sa odvolal.
TRENČÍN. Anton B. z obce Zliechov mal podľa obžaloby 9. októbra 2009 v čase od 5.30 h do 10.30 h vo dvore rodinného domu udierať po hlave a celom tele psa rasy stafordšírsky teriér vo veku jeden a pol roka predmetom s ostrými hranami. Psíkovi spôsobil početné rezné a tržné rany až päť centimetrové, výrazné krvácaniny na slizniciach ústnej dutiny, oku a nose, krvácanie a opuch mozgu. Zraneniam v búde podľahol a to surovým a trýznivým spôsobom. Nemohol sa totiž ani z nej dostať, pretože ju Anton prevrátil otvorom k zemi a naviac pes bol uviazaný na reťazi. Pes, ktorý ako odznelo na súde nebol útočný a nebezpečný, patril jeho synovcovi Dušanovi.
Súd Antona v utorok 26. apríla uznal vinným z prečinu týrania zvierat a odsúdil ho na osemnásť mesiacov s podmienečným odkladom na dva roky. Zároveň nariadil nahradiť poškodenému majiteľovi psa z Ilavy škodu vo výške 132,19 eur. Rozsudok nie je právoplatný, obžalovaný sa odvolal, prípad tak bude riešiť krajský súd.
Anton B. v záverečnej reči prízvukoval, že skutok nespáchal.
„Prečo by som toho psa mal zabíjať? Ja zvieratám neubližujem,“ povedal. Tvrdil však, že to bol jeho synovec, ktorý psa zabil. Jeho obhajca poukazoval na chýbajúce priame a nespochybniteľné dôkazy. Ako však skonštatoval samosudca, na pojednávaniach súd vypočul viacero svedkov, znalcov, vyšetrovateľov. Tí poskytli logický reťazec dôkazov, že skutok sa stal, ako uvádza obžaloba a spáchal ho obžalovaný. Najmä očití svedkovia potvrdili, ako Anton po čine vykrikoval, že psa zabil. „K skutku sa tak verbálne doznal,“ skonštatoval sudca.
Podľa posudkov je Anton B. v mieste bydliska známy svojou výbušnou a agresívnou povahou. Aj svedkovia vypovedali, že mu neradno odporovať a zabitie psa je jeho reakciou na vleklé rodinné nezhody pre majetok. Hoci je zbavený svojprávnosti na právne úkony, znalci zhodnotili, že v čase skutku netrpel žiadnou duševnou chorobou nebol nepríčetný a mohol rozpoznať nebezpečnosť svojho konania.
