REGIÓN. Posledným dňom pôstu bola až do vzkriesenia Biela sobota. Všetky činnosti, ktoré sa v ten deň diali smerovali k očiste duše, tela i obydlia. V domácnostiach sa venovali vareniu a pečeniu obradových jedál, veľkých plnených kysnutých koláčov a tradičnej veľkonočnej baby. Pripravené jedlá, vrátane varených vajíčok a hrudiek syra sa konzumovali až na Veľkonočnú nedeľu, keď kresťania modlitbou aj hodovaním oslavovali zmŕtvychvstanie Krista.
Vajíčko ako symbol sily kolobehu života
Na Veľkonočnú nedeľu si dospievajúce dievčatá, ktoré už chodili na priadky, po prvý krát zakladali na hlavu slávnostnú pokrývku – partu. Tú nosili až kým sa nevydali. Celé toto sviatočné obdobie končilo Veľkonočným pondelkom. Chlapci chodili polievať a šibať dievčatá a tie im za odmenu dávali vajíčka. Vajíčko ako symbol sily a večného kolobehu života malo zabezpečiť zdravie po celý rok.
„Zdobené kraslice si všetky ženy a dievky pripravovali niekoľko dní vopred. Najjednoduchší spôsob bol uvariť vajíčka spolu s cibuľovými šupami, šafranom, kúskami železa, stonkami oziminy a pod. Do zafarbeného alebo vyfúknutého vajíčka sa vyškrabávali alebo rôznymi technikami nanášali pestré geometrické a rastlinné ornamenty. Najrozšírenejšia bola batiková technika, pri ktorej sa ornament nanášal na čistý povrch voskom a potom sa vajíčko ponorilo do farby. Na mieste vosku sa farba nezachytila. Bežné bolo aj maľovanie vzorov jednou či viacerými farbami priamo na vajíčko. Zriedkavejšie sa stretávame s obopletaním kovovými niťami, priadzou, nalepovaním nastrihanej slamy či dužiny tráv.“ dodala Kiacová.
Práve oblievanie, šibanie a rozdávanie vajíčok na Veľkonočný pondelok patrí k najznámejším veľkonočným zvykom, ktoré sa u nás, ako aj na celom Slovensku zachovalo dodnes.
