Veľkonočné zvyky kedysi neboli iba o oblievaní dievčeniec a rozdávaní veľkonočných vajíčok. O veľkonočných zvykoch sme sa rozprávali s historičkou Trenčianskeho múzea Evou Kiacovou.
REGIÓN. Veľká noc je najvýznamnejším kresťanským sviatkom roka. V ľudovom zvykosloví sa tradične spája s rôznymi mytologickými a poverovými predstavami oslavujúcimi príchod jari. Veľkonočnému obdobiu predchádza prísny 40–dňový pôst, ktorý začína na Popolcovú - Škaredú stredu. Na piatu pôstnu nedeľu – Smrtnú mladé dievčatá v obradnom sprievode vynášali na hranice chotára v ľudovom odeve oblečenú slamenú figurínu ženy Morenu, ktorú pri najbližšom potoku vyzliekli a hodili do vody.
Tento úkon symbolizoval obradné vynášanie smrti z dediny a mal zamedziť vzniku chorôb a morových epidémií v lokalite. Táto tradícia je známa už od stredoveku, archívne záznamy obradu sú podľa Evy Kiacovej doložené aj v Trenčianskej župe, napríklad v Kálnici, Bodovke, Beckove a v širšom okolí.
Posvätené bahniatka chránili pred búrkou
V obciach južného Trenčianska, Pobedim, Brunovce, Horná Streda, zasa 10 – 12 ročné dievčatá na šiestu pôstnu nedeľu - Kvetnú chodili v obradnom sprievode po dedine so zelenými ratolesťami, halúzkami, lieskami, rakytami – „bahniatkami“, ktoré zdobili vyfúknutými nenamaľovanými vajíčkami. Prinášali „letečko“ symbolizujúce ukončenie dlhotrvajúcej zimy. Na Kvetnú nedeľu kňazi v kresťanských chrámoch svätili kadidlom a svätenou vodou prinesené zelené konáriky. Verilo sa, že takéto sväteniny potom po celý rok chránili príbytok pred bleskami a búrkou.
Na Zelený štvrtok zviazali zvony
Veľkonočné trojdnie začína Zeleným štvrtkom, nasleduje Veľký piatok a Biela sobota. Na Zelený štvrtok naposledy v kostoloch pri bohoslužbách zazneli zvony, ako pripomenutie poslednej večere. Potom hlas zvonov umĺkol – zvony boli zviazané. Zvonenie nahradil zvuk rapkáčov. Ešte do 40. rokov 20. storočia sa na dedinách severného Trenčianska (Súča, Sŕnie, Nemšová) konali v tomto období obchôdzky chlapcov s rapkáčmi po dedine.
Vo štvrtok pred Veľkou nocou si mládenci volili svojho richtára a dievčatám nosili lesných mravcov. Mládenci sa zhromaždili podvečer v krčme a potom išli so spevom do lesa. Okolo polnoci začali prenášať vopred vyhliadnuté mraveniská. Mravcov naberali holými rukami do vriec a potom ich potichu roznášali po dedine do domov, kde bývali dievčatá. Sypali ich na okenné rámy, na prah dverí a niekedy sa stávalo, že keď bolo otvorené okno, tak aj do izby. Takéto zvyky si pamätajú v obci Miezgovce v okrese Bánovce nad Bebravou. Ako vysvetlila Eva Kiacová, nosenie mravcov a obsýpanie domov mravcami malo zabezpečiť domu želateľnú hospodársku prosperitu, úspech a nádej na skorý vydaj. „Ľudia do takéhoto domu vraj radi chodili dievky mali dostatok pytačov, hydina zasa veľa vajec,“ hovorí Kiacová.
Kúpanie predvýchodom slnka a viackrát za deň
Na Zelený štvrtok sa ľudia hneď zrána umývali v potoku alebo zbierali rannú rosu na liečenie chorôb. Voda zbieraná pri východe slnka, naberaná na trikrát proti smeru toku rieky mala odplaviť všetko zlé, choroby aj kozmetické defekty. Liečila chrasty, zápaly, lišaje, svrab, bradavice a podobne. „Umývanie malo kozmetický, liečiteľský aj zdravotný efekt. Ženy aj muži sa kúpali zásadne pred východom slnka a viackrát za deň, naposledy, keď poslednýkrát zazvonili na zvonoch,“ hovorí Kiacová.
Umývanie na brodoch rieky malo zabezpečiť rýchlejší rast vlasov, zmizli pehy, lišaje. Ak sa chcel niekto zbaviť svrabu, mal o polnoci z Veľkého piatku na Bielu sobotu skočiť do vody. „Svrab sa zľakne a zmizne. Išlo o klasický príklad similárnej mágie založenej na predstave, že všetko, čo je nepríjemné ľudom, je nepríjemne aj chorobám,“ vysvetľuje historička. U mužov zasa prevládala viera, že ktorý chlap si dá na Zelený štvrtok ostrihať vlasy, prestanú mu šedivieť.
V noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok pastieri oviec na hraniciach chotára trúbením rozháňali nazhromaždené zlé sily. V tomto období sa na hraniciach chotára vypaľovala tráva, ohňom a vodou sa tak očisťovala obec od všetkých nečistých síl. Svoje miesto v ľudovom zvykosloví mala aj voda zberaná v tomto období, ktorá pomáhala napríklad pri bolestiach zubov. Fľašku s ňou bolo treba zakopať aj do základov domov. Tieto zvyky sa podľa Kiacovej dodržiavajú v určitých lokalitách Trenčianska aj dodnes (Dolná a Horná Poruba, Omšenie, Trenčianska Teplá).
Na veľkonočných stoloch nechýbalo počas sviatkov vždy niečo zelené - napríklad špenát a mladá žihľava na upevnenie zdravia, obilniny ako základ jedálneho lístka roľníka a bravčové mäso a údená šunka ako symbol záruky budúceho bohatstva.
Na Veľký piatok, deň prísneho pôstu a modlitieb, kňaz v kostole čítal pašie o utrpení Ježiša Krista. „Jedine počas týchto pašií bolo vraj možné odhaliť poklady zakopané v zemi. Poprávalo sa tiež, že ten, kto cez pašie perie piestom, zničí úrodu ovocia na takom priestore, na akom počuť plieskať piest. Máme to zdokladované z okolia Kubrice, Opatovej a Dobrej,“ hovorí Kiacová.
