reprezentácia
Na reprezentačné zrazy chodíš pravidelne. Ako ho vnímaš teraz, keď sa spolu so spoluhráčmi pripravuješ na svetový šampionát na Slovensku?
- Stretnutia reprezentácie sú vždy v dobrej nálade. Tentokrát je to predsalen ešte o niečo špecifickejšie, keďže väčšina prípravy a aj samotné majstrovstvá sveta sa odohrajú na Slovensku.
V tejto sezóne si odohral iba dva zápasy na Nemeckom pohári. Nebál si sa, že tréner Hanlon na teba pozabudol?
- Toho som sa neobával. S Glenom Hanlonom som bol v kontakte počas celej sezóny. Zúčastniť som sa okrem turnaja v Nemecku mal aj Slovakia cupu, ale nakoniec z toho zišlo. V Dyname Moskva sme mali viacero zranených a klub nechcel riskovať ďalších. Hanlon mi síce povedal ,že by bolo pre neho aj pre mňa dobré, aby som sa na turnaji zúčastnil, no táto vec išla troška pomimo mňa a nemohol som ju ovplyvniť. Viac som to neriešil. Som rád, že ma pozval do prípravy a verím, že sa prebojujem do konečnej nominácie.
Zúčastnil si sa siedmych majstrovstiev sveta v rade. Trápilo by ťa, ak by si sa na ten domáci nedostal?
- Určite by ma to mrzelo. Nie kvôli číslu a štatistikám, ale pre to, že sa hrá na Slovensku a byť súčasťou tímu je pre mňa česť.
Na ktorý z tých predchádzajúcich si najradšej spomínaš?
- Najväčšiu stopu na mne zanechal šampionát v Čechách, aj keď sa skončil pre našu reprezentáciu smolne a napriek vynikajúce zloženému kádru a veľkej podpore fanúšikov sme v súboji o tretie miesto podľahli Spojeným štátom americkým. Bol to pre mňa veľký zážitok, keď som sa ako dvadsaťročný chalan objavil po boku jagavých hviezd slovenského hokeja. Ja sám som odohral azda najlepší šampionát.
KHL
Prvý rok si odohral v Rusku v drese Dynama Moskva. Je všeobecne známe, že v Rusku je život náročný, ten hokejový nevynímajúc.
- Do Ruska som plánoval ísť ešte rok predtým, ale vtedy to nevyšlo. Bol som vnútorne presvedčený, že je to pre mňa dobrý krok, aj keď som mal určité obavy. Predsalen nie každý odtiaľ odchádza s pozitívnymi pocitmi. Počul som rôzne veci na fungovanie klubu, manažmentu a aj samotných ruských hráčov. Napokon môžem povedať, že to nie je také hrozné, ako to poniektorí vykresľujú. Veľkou oporou bol pre mňa krajania Martin Štrbák s Jurajom Kolníkom a Čech Filip Novák. Prvé týždne boli veľmi náročné, nielen po mentálnej ale aj tréningovej stránke. Keď sa už rozbehla liga, tak to bolo lepšie. S čistým srdcom však môžem povedať, že neľutujem kontrakt s Dynamom.
Plánuješ v Moskve pokračovať aj ďalšiu sezónu?
- Pred tým, ako som odchádzal na reprezentačnú akciu, mi vedenie naznačilo, že by boli radi, ak by som v Dyname ostal aj ďalšiu sezónu. V Moskve som spokojný a nevidím dôvod, prečo by som mal odtiaľ odchádzať. Rokovania o mojom ďalšom pokračovaní budú prebiehať po skončení majstrovstiev sveta. Verím, že nájdeme spoločnú reč.
Ukázal si, že vieš hrať hokej v Čechách, neskôr vo Švédsku a v súčasnosti v Rusku. Čo plánuješ do budúcnosti?
- Nie je jednoduché meniť prostredie a tak momentálne by som rád zostal v Rusku. To, čo ruské tímy v súčasnosti ponúkajú, ťažko niekto vyrovná. Mieste prostredie a celkové zázemie mi vyhovuje a zvykol som si aj na veci, ktoré mi nie sú veľmi srdcu blízke. Zaujímavá a kvalitná liga je aj vo Švajčiarsku a nevylučujem, že sa tam raz neocitnem. Keď sa na to pozriem realisticky, tak moje miesto je s najväčšou pravdepodobnosťou v Európe. Je tu síce ešte NHL, ale v nej trend udávajú mladí hokejisti, tak neviem, či sa mi niekedy podarí byť jej súčasťou.
