Výstava v Pod javorinskom múzeu pod názvom Tvárnosť hliny predstavuje návštevníkom premenu hliny do rozmanitých podôb umeleckých diel.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Výstava keramikárskych artefaktov z umeleckej dielne manželov Márie a Oskara Hanuskovcov z Pezinka potrvá v Novom Meste do 30. apríla. Venujú sa ľudovoumeleckej dekoratívnej a úžitkovej keramike, známe sú taniere a kachlice s ľudovými motívmi, figurálne plastiky, miniatúry a keramické reliéfy.
Obaja sú členovia Cechu slovenských keramikov, Mária sa stará o výtvarnú časti diela, technický vznik spoločných diel zabezpečuje manžel Oskar.
Manželská dvojica tvorí spoločneod roku 1986
Lákadlom výstavy je dielo Posledná večera Ježiša Krista v trojrozmernej podobe. Manželia ho pripravovali tri mesiace. Pútavé sú aj taniere so symbolmi znamení i ročných období, kompozície sošiek v krojoch rôznych regiónov, patrón vinohradníkov Svätý Urban i sporo odetá Bohyňa lovu. Skúsení keramikári sa venujú spoločnej tvorbe už od roku 1986 a absolvovali množstvo výstav po celom Slovensku.
„Od detstva som rada modelovala, maľovala a pracovala s hlinou. Po svadbe sme sa s manželom začali uberať aj spoločnou umeleckou cestou," prezradila Mária Hanusková (46). Tvorbu spočiatku zamerali na betlehemy, neskôr na slovenské ľudové kroje a sakrálne predmety. Novomestská výstava však znamená aj umelecký posun manželskej dvojice do nových techník. „Ročné obdobia a znamenia sú novou myšlienkou, ktorú som dlho nosila v hlave. Zrealizovala som ju práve pre túto výstavu," povedala keramikárka.
Manželom Hanuskovcom sa podarilo pre ďalšie generácie uchovať kroje z celého Slovenska v podobe vypálenej hliny. „Figurálnu podobu dostal na výstave myjavský kroj, detviansky kroj i kroj z Liptovskej Lužnej. Nechýba ani Bača z Očovej," pokračuje Hanusková. Lákadlom pre najmenšie deti je aj rozprávková Palculienka, ktorú spiacu v obrovskej mise v podobe listu stráži dvojica žiab.
Pezinských keramikárov oslovuje využitie množstva techník. Priťahuje ich najmä tradičná majolika maľovaná na bielom podklade. Vystavené taniere so znameniami sú však inšpirované talianskou technikou. Sú maľované na črep, na ktorom je glazúra. „Hlina môže byť červená, ružová i biela. Keď je biela, má v sebe viac kaolínu, červená obsahuje viac železa. Hlinu dovážame z Michaloviec. Vyhovuje nám farebnosťou črepu," prezradil Oskar Hanusek (48).
Vznik keramiky prejde dlhou cestou
Umelecká keramika patrí z technického hľadiska k najkomplikovanejším výtvarným dielam. „Ak robíme postavu v kroji, najskôr si musíme presne naštudovať jeho podobu zo všetkých strán. Manželka potom začne námet prenášať do hliny," pokračoval Hanusek. Keď sa postava vymodeluje, musí určitý čas schnúť. Čas procesu určuje hrúbka materiálu. Môžu to byť aj dva týždne. Majolika na bielej glazúre musí byť dvakrát vypálená pri teplote 980 stupňov Celzia. „Po prvom vypálení vyjde z pece materiál podobný tehle. Ten sa ponorí do bielej glazúry a následne sa maľuje s farbami," prezradil keramikár. Druhé vypálenie premení farby a sklovina získa hladký povrch.
Keramikári používajú farby, ktoré sú jednotlivými oxidmi kovov. Napríklad fialová farba sa môže premeniť po vypálení na tmavomodrú. „Pri použití nových farieb sme niekedy výslednou farbou sklamaní. Sem-tam sa stane, že výrobok počas vypaľovania v peci praskne."
