RUDNÍK. Košikári predstavili svoje diela na súťažnom podujatí Nevšedné podoby prútia, ktoré sa konalo v miestnom kultúrnom dome 12. a 13. marca. Vo výstavnej sále vyhrával na gitare prútený mexický mariachi, nechýbala skvelá replika staručkého bicykla, ale aj zajac s fúrikom, prútené guľové lampy, trojica jeleňov s laňou, domorodý africký bubon, či obrovský koč.
Prútený bicykel má pumpu aj zvonček
Najväčšou hviezdou medzi košikármi sa v posledných dvoch rokoch stal Miroslav Mareček (37) z Vrboviec. Obhajca prvenstva z roku 2010 s rekordným náskokom zvíťazil s prúteným modelom bicykla spred päťdesiatich rokov. Nechýba na ňom ani pumpa, zvonček, svetlo a retiazka. „Zmeral som si presne všetky rozmery i uhly na starom bicykli. Kostra i kolesá zodpovedajú do detailu skutočnosti. Predlohou bol starý bicykel z povaly. Jazdil na ňom pradedko," prezradil víťaz.
Najväčším problémom mesačnej práce bolo zhotovenie kolies. Pracná bola aj výroba prútených špíc. Mareček sa košikárstvu venuje od roku 1990. Bicykel zhotovil z vareného prútia s príťažlivým hnedým nádychom. „Keď sa kôra ošúpe, tak varením vo vode a následnou oxidáciou prútie zhnedne. Farebný odtieň závisí aj od druhu vŕby. Niektorá je úplne tmavá, iná bledá," vysvetlil víťaz, ktorý v minulom roku dominoval s replikou historického gramofónu.
Mexičan má filmovú tvár
Legendou medzi košikármi je aj Ján Cigánik (62) z Veľkej Doliny. Autor najväčšieho prúteného snehuliaka v republike priniesol tentoraz dvojmetrového mexického gitaristu. Červená šatka, gitara so strunami z odporového drôtu a fúzy z ľanu boli jedinými neprútenými doplnkami. Najťažšou časťou práce bola gitara. „Nikdy som ju z prútia doteraz neplietol. Ak by sa nebola podarila gitara, nebol by ani Mexičan," povedal autor. Mexičana, ktorého podobizeň stvárnil na základe filmov, tvoril mesiac.
Autor najväčšieho korbáča i prúteného sudu na svete Jaroslav Rehorčík z Rudníka predstavil na súťaži opäť gigantický objekt. Spoluzakladateľ populárneho podujatia vyšperkoval kostru osemdesiatročného poľovníckeho koča prútenými doplnkami. „Oslovil ma gazda z Podkylavy, ktorý chová poníky. Chcel zreparovať starý voz. Boli to dva mesiace pracnej roboty," povedal Rehorčík. S výrobou prútenej košiny súčasne zreparovali aj polámané drevené časti koča. Ten sa stal pojazdným a čaká už iba na zapriahnutie koní. Voz bol predtým v zlom stave, dnes je z neho rarita. Rehorčík sa košikárstvu venuje tridsať rokov. Jeho predkovia sa týmto remeslom nezaoberali.
Na gigantické dielo spotrebovali 720 kg prútia
Raritou a najväčším dielom v histórii remesla sa stalo dielo Košikári v Rudníku. Práca ôsmich skúsených autorov pokryla 76 metrov štvorcových stien domu kultúry. Znázorňuje Rudník, Považský Inovec, malé Karpaty a ďalšie dominanty kraja. Vychádzajúce slnko s odrazom oblakov a rannej zory je symbolom znovuzrodenia košikárstva.
„Na najväčšie dielo sme spotrebovali sme 720 kilogramov prútia. Práca trvala 610 hodín. Výplet sme chemicky ošetrili proti hubám i plesni," informoval spoluautor Ján Zeman.
Dielo majstrov zároveň podstatne prispelo k zlepšeniu akustiky i estetického dojmu z celej sály. „Výplet sme museli vystužiť armovacím železom, cez ktoré je pozinkovaným drôtom pripevnený o stenu," objasnil Zeman. Košikári pracovali na stavbárskom lešení až vo výške šiestich metrov. Monument vyplietli vŕbovým prútím odlišných odrôd. Jeho odtiene docielili rôznou dobou varenia.
