Začínal ako tvorca kresleného humoru. Dnes sú jeho obrazy v zbierkach po celom svete. Jedinečný rukopis je zárukou toho, že jeho tvorba je identifikovateľná na prvý pohľad.
DUBNICA NAD VÁHOM. V piatok 11. marca otvorili v dubnickom Dome kultúry výstavu „Laudatio" výtvarníka Jozefa Vydrnáka. Prezentovaný výber z jeho tvorby sa začína veľkými epickými kresbami z polovice 90. rokov. Vtedy vznikli jeho „Kontakty na vysokej úrovni", „Kelti na šijacích strojoch pri koryte Váhu", „Čičmianske pastorále" či „Trenčiansky bazár".
Po desiatich rokoch intenzívnej kresby akoby sa jej už nasýtil a potreboval niečo nové. Hustú perokresbu postupne opustil a zlákalo ho vyjadrovanie v skratke, symboly a znaky. „Na rozdiel od hravých a ornamentálne cifrovaných línií v grafikách, tie v maliarskych dielach uvážlivo zaznamenávajú časové predely a dejové línie života. Čiaru po čiare ich môžeme lúštiť ako hlavolamy," napísala Elena Porubänová z Bazovského galérie v definícii línie maliarskej a grafickej Vydrnákovej tvorby.
Vizionársky obraz
Na výstave nechýba „Stretnutie Čičmancov v New Yorku". Dielo, ktoré možno považovať v tvorbe Jozefa Vydrnáka za prelomové. Reprezentuje obdobie, charakteristické decentnou farebnosťou. Vzniklo v roku 1999. „Vždy, keď som videl nejaký americký film z New Yorku, bol v ňom záber na dvojičky a okolo nich lietajúce vrtuľníky," hovorí. Jeho mrakodrapy s lietadlami na obraze mnohým ľuďom dnes pripomínajú teroristický útok v roku 2001. „Sám som bol šokovaný, keď mi jeden známy povedal, čo na tom obraze objavil." Dielo je srdcovou záležitosťou autora a ak nie je vystavené, visí obyčajne u neho doma v obývačke.
Explózia farieb
Po období krémových zemitých farieb prekvapil Vydrnák expresívnou červenou a modrou. Kým dovtedy sa objavil obsah, vyrozprávaný jeho typickými čiarami ako prvý, v červeno-modrom období zaujme najskôr forma a až potom sa objaví obsah obrazu. „Nie sú to prvoplánové pohľady na zobrazovaný objekt, ale návody na druhé čítanie obrazu a objavovanie jeho posolstiev," napísal o ňom spisovateľ Rudolf Dobiáš.
Výstava prezentuje aj ich spoluprácu a Vydrnákovu knižnú tvorbu. Dominantné postavenie vo výstavnej sieni má „Triptych bolesti" z roku 2000, ktorý vznikol na výstavu Horizonty súčasnosti II. v Galérii Miloša Alexandra Bazovského. Obklopený je menšími formátmi s témou Madony a spolu tak vytvárajú akýsi sakrálny priestor.
Na výstave nájdeme aj niekoľko drobných grafík a kresby do kameňa, ktoré sa viažu k medzinárodnému sympóziu Ora et Ars na Skalke.
Jozef Vydrnák je jeho spoluzakladateľom a koordinátorom výtvarnej časti. Jeho nezameniteľný rukopis dotvára aj atmosféru novostavby kostola sv. Jozefa Robotníka v Novej Dubnici, kde výtvarne riešil výzdobu okien, mobiliára a oltárny obraz.
Politický jednodňový humor nemá rád
Jozef Vydrnák má chuť rozveseľovať ľudí, aj preto vo väčšine jeho tvorby humor nájdeme. Ako vraví, je to niekde v jeho podvedomí. „Hlava niekedy vygeneruje vzájomne protichodné nezmysly, ktoré vytvárajú humorný podtón," hovorí. „Páči sa mi nadčasový láskavý humor, ktorý človeka poteší aj po dvadsiatich rokoch. Nemám rád ten politický kreslený humor, ktorý má životnosť iba jeden deň a ktorému, žiaľ, dnešné noviny dávajú priestor."
Aktuálne sa Jozef Vydrnák venuje aj realizáciám v architektúre. Výstava prezentuje napríklad jeho dvojmetrové maľby s poľnohospodárskou tematikou na stenách hostinca v Trenčianskej Závade, ktoré vznikli minulý rok v lete. Výstava trvá do 8. apríla.
