Celosvetový ošiaľ však nemusí prinášať iba zážitky z pobytu v pavučine, na ktorej sú mnohí jej užívatelia takmer závislí.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Horúca knižná novinka Všetci sme nahí na facebooku novinára a publicistu Rolanda Kyšku (32) odhaľuje pozitíva a negatíva gigantického internetového komunikačného systému, ktorý do svojej siete ulovil stovky miliónov ľudí. Ani tisíce obyvateľov nášho kraja si dnes nevedia predstaviť jediný deň bez pripojenia do komunity, ktorá prináša mnoho rôznych nástrah.
Facebook sa stal celosvetovýmhitom. Aké negatíva skrýva?
– Odoberá nám kúsok súkromia. Ak si ho chceme chrániť, toto je určite cesta, ako oň prichádzame. Môže to byť aj nevedome informáciami, ktoré o nás publikujú iní. Klasickým príkladom sú fotografie. Veľmi často sú na nich aj iní ľudia a vaše zábery sa tak môžu ocitnúť na internete. To je najsilnejšie negatívum. Nebezpečná je do istej miery aj ilúzia, ktorú facebook navodzuje. Sú tam rôzne falošné priateľstvá.
Mali by sme si uvedomiť, čo zo súkromia zverejňovať, ako komunikovať alebo upozorniť priateľov na to, že si neželáme, aby zverejňovali nejaké fotografie. Známy je aj prípad dievčiny zo Slovenska, ktorá sa zoznamovala cez internet a človek, s ktorým sa zoznámila, ju zabil.
Čo si treba uvedomiť pred každým zaregistrovaním sa?
– Treba si nájsť spôsob, ako si dávať pozor na prostredie a uvedomiť si, že facebook nie je niečo uzavreté a bezpečné. Čokoľvek, čo na ňom urobíme, zanecháva po nás na internete digitálnu šľapaj.
Tento nový priestor však prináša užívateľom aj pozitíva.
– Pozitív je mnoho pre každého. Sú rôzne. Môžeme byť v kontakte s ľuďmi, s ktorými by sme možno v kontakte neboli. Ľudia si môžu cez internet odporučiť dobrú knihu, hudbu i článok v novinách. Rozširuje obzory užívateľa. To, čo je však na jednej strane pozitívom, môže byť veľmi ľahko negatívom. Internet je dobrá platforma na šírenie demokratických myšlienok. Zároveň však môže byť aj platformou na šírenie nenávisti.
Na facebooku vznikajú aj skupiny, ktoré sú agresívne voči konkrétnemu jednotlivcovi. Ako sa brániť?
– Ohováranie na facebooku je trestný čin. Existujú právne možnosti, ako sa brániť. Otázka je, či to pomôže. Brániť sa voči tomu, ak niekto urobí cielený útok, je veľmi ťažké, takmer nemožné. Je to ako klasické ohováranie v malej slovenskej dedine. Keď Anča o Zuze čosi povedala, tak sa to za pol dňa roznieslo po celej dedine. Aj keď to nebola pravda, vedeli to všetci. Toto reálne nehrozí každému. Človek by mal zvážiť, či si na internete budovať vlastnú reputáciu. Omnoho ťažšie sa kazí povesť toho, kto ju má vybudovanú ako dobrú.
Facebook opantal najmä mladú generáciu. Čímmôže byť pre ňu nebezpečný?
– Neuvedomujú si, čo im facebook môže priniesť v budúcnosti. Mladí ľudia o sebe často uverejňujú informácie a nevidia ich možný dopad. Deti si neuvedomujú, že virtuálna realita nemusí byť skutočná realita. Šestnásťročná Barborka môže byť totiž aj päťdesiatročný pedofil.
Deti musia pristupovať k tomu, čo o sebe i svojich rodičoch uverejňujú, veľmi opatrne. Ak dieťa napíše, že idú na dva týždne na dovolenku, pozve zlodejov do bytu.
Mali by rodičia poznať prístupové heslá detí a sledovať ich aktivity na facebooku?
– Je to otázka dôvery. Podstatné je, aby rodičia boli natoľko internetovo gramotní, aby dokázali viesť deti k zodpovednosti. Nepotrebujete mať heslo, natoľko by ste mu mali veriť. Treba mu však vysvetliť nástrahy. Musia to robiť najmä rodičia, pretože mediálna výchova na Slovensku sa tejto problematike takmer vôbec nevenuje a deti sa to v škole nedozvedia.
Dá sa povedať, že sociálna sieť otvorila priestor aj pre nových deviantov?
– Určite. Negatívne prvky, ktoré sa nemôžu naplno prejaviť v reálnom živote sa na internete omnoho jednoduchšie prezentujú. Za inou identitou sa môže skrývať deviant. Ľudia by nemali naletieť a mali by sa omnoho viac zamýšľať nad tým, čo na internete robia. Keď prechádzame cez cestu, pozrieme sa niekoľkokrát doľava a doprava, aby nás auto neprešlo. Na internete to nerobíme.
Facebook je zaplavený fotkami malých detí...
– Facebook je napríklad plný mladých mamičiek, ktoré zverejňujú fotky svojich detí. O pätnásť rokov deti dospejú do puberty a budú mať vlastnú identitu na internete. Zrazu zistia, že internet je plný fotiek, na ktorých sú ako polonahé bábätká. Mamičky, ktoré veľmi radi zverejňujú svoje deti na internete, mali by ich mať radšej zaheslované. Láka to rôznych deviantov. To je jedna z veľkých tém, o ktorej sa hovorí.
Kde je hranica počtu priateľov na facebooku, abysme sa nestratili v množstve ľudí?
– Podľa prieskumov je človek schopný mať stopäťdesiat sociálnych väzieb vrátane dojčiat. Dunbarovo číslo je pomenované podľa britského antropológa, ktorý zistil, že ľudský mozog limituje počet priateľov. Človek nie je schopný udržiavať stabilné vzťahy s viac ako stopäťdesiatimi ľuďmi. Toto číslo viacmenej funguje aj na internete.
Väčšiemu množstvu nie ste schopní sa venovať. Podľa prieskumov má užívateľ facebooku v priemere strotridsať priateľov. Aj keď tu vzniká ilúzia, že väzby sú plnohodnotné. Nie sú. Intenzita vzťahu je iná ako v skutočnom živote. Facebook umožňuje udržiavať aj väzby s ľuďmi, ktoré by sa inak neudržiavali.
Aký je váš počet priateľov na facebooku?
– Na facebooku mám okolo päťsto priateľov. Aj preto, že som zverejnil adresu svojho profilu v knihe. Sú tam aj ľudia, ktorých som predtým nikdy v živote nevidel. Skutočne, aj medzi ľuďmi, ktorých reálne poznám, už začínam mať trošku chaos, či tie väzby sú natoľko silné, alebo nie sú.
Pridať si medzi priateľov človeka, ktorého ste nikdy nevideli a mázáujem sa medzi priateľov dostať?
Ťažko povedať. Každý si pred začiatkom práce s facebookom musí uvedomiť, čo chce zverejňovať. Facebook je kniha o ňom, kde postupne píše životopis. Ak sa tam zverejňujú fotky zo súkromia, dovolenkové zábery, intímne fotky z rodinného kruhu, videá, ako malé dieťa začína chodiť alebo politické názory a chce, aby to vedel niekto, o kom nevie, kto to je? Ak je profil pro forma, bez súkromných údajov, tak prístup môže byť úplne iný. Závisí to od toho, do akej miery je človek na internete ochotný narušiť svoje súkromie.
Ronald Kyška
Publicista a novinár Roland Kyška sa narodil 1. augusta 1978 v Košiciach. Absolvent Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity je autorom publikácie Všetci sme nahí na facebooku (2010) a spoluautorom knižky Slovenský sen mapujúcej najbohatších ľuďí Slovenska. Stredobodom jeho novinárskej práce je politika, ekonomika a otázka menšín. V roku 2004 stál pri zrode investigatívnej relácie Slovenskej televízie Reportéri. V rokoch 2005-2006 bol šéfredaktorom Hlavnej redakcie spravodajstva, publicistiky a športu STV. V súčasnosti je zástupcom šéfredaktora týždenníka Plus 7 dní.
(mš)
