Keď nás chcú doktori vyliečiť z nejakého neduhu, nasleduje po nejakých neúspešných pokusoch s prehováraním liečba, ktorá sa nazýva odvykacia kúra, ľudovo „odvykačka“.
Pokúšame sa odvyknúť si od cigariet, alkoholu, sladkostí alebo poriadne mastného laloka. Vraví sa, že všetko, čo je na svete aspoň trocha dobré a obľúbené, je buď škodlivé alebo sa z toho priberá. Výnimku tvorí snáď len naháňanie cudzích slečien. Je síce tiež škodlivé, ale z neho sa pre zmenu chudne. Odvykacie kúry sa začínajú vždy veľkými predsavzatiami, ale na 99 percent skončia fiaskom a po čase sa všetko vráti do starých koľají. Možno obmedzene, zo strachu o zdravotný stav, ale vráti sa. Najčastejšie sa zlozvyky vracajú desiateho januára, keď nás predtým prvého januára navždy opustili.
Je pochopiteľné, že ak existujú odvykacie kúry, mali by existovať aj navykacie. Konečne by som nemusel na verejnosti počúvať tú ošúchanú, svetoznámu vetu: „Ten môj šéf, to je taký pako!? Ja si naňho asi nikdy nezvyknem.“ V takomto prípade sa treba ihneď vybrať do najbližšieho obslužného miesta, vyzdvihnúť si príslušné tlačivá, zaobstarať si fotografiu, nemožne prehodiť pár slov s nejakým potrebným úradníkom a hybaj na navykačku. Navykaciu kúru rozhodne netreba podceniť. Nemenovaný bývalý predseda vlády nemenovaného druhého Švajčiarska odkázal občanom po svojom vymenovaní: „Je po voľbách! Zvyknite si!“ Lenže oni neboli na navykačke, nezvykli si a z tridsiatich piatich percent bolo zrazu necelých päť. Z tohto malého príkladu jasne vyplýva dôležitosť navykacej kúry.
Jedným z najťažších orieškov budú televízne prenosy zo zasadaní Národnej rady. Televízia ich vysiela zo záznamu v skorých ranných hodinách. Dá sa tak pokaziť nálada na celý deň minimálne polovičke populácie. (Je mi však jasné, že milovníkov adrenalínových športov nie je možné odtrhnúť v takýchto chvíľach od obrazovky.) Príprava na sledovanie takéhoto prenosu by sa mala opatrne začínať v krčme najposlednejšej cenovej skupiny. Tam by si občan postupne zvykal na stredne hrubé vulgarizmy, kričanie, nespisovné vyjadrovanie, skákanie do reči, nadávky, vyhrážanie a prípadne aj na výchovné učiteľské facky. Ak má krčma terasu, je možné program ešte rozšíriť o zbavovanie sa obsahu močového mechúra. Takto predpripraveného občana by už len tak hocičo nezaskočilo a parlamentný prenos by zvládol možno aj bez infúzie. Navykacie strediská by už dnes prekvitali.
Aj keď... Tie, ktoré by ľudí navykali na zlepšenie akéhokoľvek druhu, by čoskoro pocítili, že ich podnikateľský zámer bol, mierne povedané, neprezieravý. Zato strediská navykajúce abonentov na zhoršenie čohokoľvek by praskali vo švíkoch. Predstavte si tú idylu. Vyjdete von na ulicu s čerstvým diplomom absolventa navykacej kúry, chodníky neodhrnuté, v diaľke počuť nežný rachot dolámaných holení a vy sa len nežne usmejete a poviete si: „Veď na to som ja už zvyknutý! V kurze ma pripravili.“ Potom prídete domov, otvoríte poštovú schránku a tam faktúra za plyn zvýšená o osem percent. A vy si len s nemým úsmevom pomyslíte: „Mňa nedostanete! Na mňa nemáte, ja som navyknutý! V kurze nám vyprávali iné veci a prežili sme!“ A aj tak ma dostali.
Myslím okolnosti. Prišiel som na nemenovaný úrad, už od dverí som pokorne žmolil v rukách čiapku a neistým nalomeným hlasom som predniesol svoju žiadosť. A čo sa nestalo? Prívetivá magisterka mi ochotne všetko vysvetlila, objasnila mi úskalia tlačív, ktoré treba vyplniť, termíny kedy a kde ich treba odovzdať, spýtala sa ma či ešte niečo nepotrebujem a nakoniec mi popriala príjemný deň. Spodná sánka mi spadla kdesi na úroveň kolien.
Tak na toto vás nepripraví žiadna navykacia kúra. Vypotácal som sa von a v duchu som nadával, že počas navykacej kúry ma nepripravili na všetko. Na parkovisko pred budovou sa práve snažilo z hlavnej cesty odbočiť tmavé Audi. Všade bola snehová kaša, a tak som schytal poriadnu porciu. Reflexívne mi vyletel ku tvári ukazovák a poťukal som si na čelo. Na adresu vodiča. Ten stiahol okienko a vynadal mi, koľko sa do mňa zmestilo. Už som bol zasa vo svojej koži, na rodnom Slovensku. Nie sú tie navykačky až také zbytočné!
Poslednými vetami sa vrátim na začiatok. Ak sa vám náhodou predsa len podarí zbaviť sa definitívne nejakých zlozvykov, zožeňte si hneď nejaké nové. Aspoň špáranie v nose alebo obhrýzanie nechtov. V prípade, že sa vám nebude dariť, dohodím vám nejakú navykačku. Bez zlozvykov je život prázdny...
