SELEC. "Sami sme nečakali, že nám to prejde. Keď sa podobné publikácie dávali pred revolúciou do tlače, bolo zvykom, že akýsi štátny dozor dohliadal nad ich 'ideologickou čistotou'. Čakali sme, že budeme musieť ustúpiť a niečo tam doplniť. Na prekvapenie, nebolo treba," povedal etnológ a zostavovateľ publikácie Leo Kužela.
Dodal, že robil viac publikácií, no tá o Selci mu bola srdcu najbližšia. S obcou mal nadštandardné vzťahy i preto, že tam chodil často pracovne kvôli folklórnej skupine Selčianka.
"Selec je zvláštna dedina nielen čo sa týka kultúry, ale aj života ľudí, ich povahy. Je to koncová dedina v horách, kde sa 'muchy otáčajú'. Odtiaľ už cesta nevedie nikam, len cez hory. Mne sa tam vždy veľmi páčilo, pretože tí ľudia, čo povedali, to vždy platilo a nič sa nikdy nerobilo človeku za chrbtom," oceňuje otvorené povahy Selčanov Kužela.
"Publikácia sa rodila ľahko. Ľudovít Kubiš, Štefan Pozdišovský, Ferko Žovinec a ja sme sa stretli pri dobrej slivovici v Selci. Videl som, že títo ľudia poznajú veľa materiálov z vlastnej skúsenosti, mali sme kopec archívnych dokumentov, takže jej tvorba bola pomerne jednoduchá," spomína.
