SELEC. Tradície starých otcov a matiek zachovávajú a prezentujú folklórna skupina Selčan a detská folklórna skupina Selčianka. Ich činnosť je už takmer pol storočia spätá s menom Františka Žovinca.
Ako povedal nestor tamojšieho folklóru, Selčan vznikol už v roku 1964, najskôr ako ženská spevácka skupina, ktorá sa o rok neskôr rozrástla o muziku a tanečníkov. Detská Selčianka sa sformovala v roku 1971 a rukami Františka Žovinca odvtedy prešlo 273 malých a 180 dospelých folkloristov zo Selca.
"Folklórne tradície v Selci siahajú omnoho ďalej. Už v roku 1933 vystupovala krojovaná skupina zo Selca na Pribinových oslavách v Nitre. Dnes v obci prakticky niet chalupy, z ktorej by sa aspoň jeden človek nevenoval folklóru," ozrejmuje onedlho 80-ročný, mimoriadne vitálny Žovinec.
Podľa starostu Selca Stanislava Svatíka si dnes v obci nevedia predstaviť bez miestnych folkloristov žiadne podujatie. V priebehu desaťročí zachovávali a šírili ľudové zvykoslovie nielen v Selci, ale aj na stovkách podujatí doma i v zahraničí. Unikátom selčianskeho folklóru je i sláčiková hudba. Predchodcovia tej súčasnej hrali napríklad už v roku 1848 pri oslavách 100. výročia zrušenia poddanstva v Rakúsko-Uhorsku.
Okrem desiatok tradičných folklórnych zvykov si folkloristi zo Selca spontánne založili tradíciu, na Slovensku ojedinelú - takzvané hodence. "Hody sa v obci slávia na Bartolomeja, kedy sa všetci folkloristi venovali rodinám, a tak nemali príležitosť stretávať sa navzájom. Raz v pondelok po hodoch si preto folkloristi zobrali voľno a stretli sa v miestnej krčme, kde si zahrali a zaspievali. Časom ich pribúdalo viac a viac, krčma už kapacitne nestačila, a tak sa už niekoľko rokov hodence oslavujú na miestnom ihrisku," priblížil nezvyčajnú tradíciu Žovinec.
Ako dodal, na hodence začali postupne chodiť aj milovníci folklóru z blízkeho i vzdialenejšieho okolia, takže dnes sú udalosťou, na ktorej sa zúčastňujú stovky až tisíce ľudí. Takmer 90 percent z nich podľa Žovinca nie sú Selčania.
O tom, že folklór v Selci nie je len masový, ale i kvalitný, svedčia aj úspechy na republikovom fóre. Z desiatich ročníkov celoslovenskej súťaže Osvetového ústavu v Bratislave Nositelia tradícií nechýbali Selčania na siedmich. Už len samotná prítomnosť na slovenskom finále je výnimočná. Účasť na ňom si totiž vybojuje v postupových kolách iba 16 z viac ako troch stoviek folklórnych skupín z celého Slovenska.
