Architekt Karol Chudomelka, predstaviteľ zakladajúcej generácie špecifi ckej odbornej disciplíny architekt – pamiatkar u nás oslávil 24. februára 89. narodeniny.
TRENČÍN. Rodák z Jindřichovho Hradca, vyštudoval v rokoch 1941 – 1945 architektúru na Vysokej škole technickej v Darmstadte. Na jeho ďalší profesijný vývoj neskôr vplývala žalostná situácia a výraz vojnou zničených obcí a miest na Slovensku, kde sa usadil.
Priamo v teréne sa stretával s tragickým stavom opustených a deštruovaných historických architektúr. Preto sa rozhodol konať a nakoľko na Slovensku absentovali kvalifikovaní architekti či iní špecialisti pre danú problematiku inicioval vznik osobitej zložky projekcie pre rekonštrukciu pamiatok, ktorá sa stala súčasťou ateliéru Stavoprojekt v Bratislave. V Chudomelkovom ateliéri sa zároveň prejavil v danom období nový fenomén v európskom kontexte, a to „integrovaná pamiatková starostlivosť“.
Jej cieľom bolo nové zapojenie historických architektúr do života. Táto metóda pamiatkovej obnovy konkurovala línií preferujúcej zachovanie romantickej malebnosti či striktnému konzervátorskému prístupu a reštaurovaniu fragmentov. Chudomelkovo úsilie spočívalo vo funkčnej revitalizácii objektu, súboru či historického jadra.
Jeho pečať nesie Dóm sv. Martina i Turzov dom
V architektonickej práci Karola Chudomelku sa okrem nevyhnutnej znalosti technológii a historických stavebných konštrukcii odzrkadľuje aj široký kultúrno - spoločenský „background“ a rozhľadenosť, spolupráca s ďalšími vedeckými disciplínami ako reštaurátori, historici umenia či archivári.
Medzi realizáciami architekta – pamiatkara možno nájsť obnovy sakrálnej aj sekulárnej architektúry. Jednou z prvých bola rozsiahla rekonštrukcia kostola Panny Márie v Bíni medzi rokmi 1948 – 1952, neskôr v roku 1970 fasády Dómu sv. Martina v Bratislave a v roku 1973 obnova kláštorného komplexu klarisiek v Bratislave, Turzovho domu v Banskej Bystrici (1958) či rekonštrukcia Zámku vo Zvolene (1969) pre účely Slovenskej národnej galérie. No vôbec medzi najrozsiahlejšie realizácie patria obnova Oravského hradu a konzervácia, rekonštrukcia a revitalizácia Trenčianskeho hradu, vrátane konštrukcie klenby a zároveň zastrešenia Barborinho paláca na Trenčianskom hrade (projekt 1963, realizácia 1966).
Držiteľ ocenení
Takmer päťdesiat rokov trvajúca kontinuálna obnova Trenčianskeho hradu neodmysliteľne spojila meno Karola Chudomelku s mestom Trenčín. Od prvých projektov zo šesťdesiatych rokov po návrhy architektonického riešenia prezentácie unikátneho archeologického nálezu základov románskej rotundy na Hornom hrade v závere deväťdesiatych rokov minulého storočia, venoval svoj čas oživovaniu najznámejšieho „Matúšovho hradu“ Považia. Spôsob „konzervácie“ uplatnený na Trenčianskom hrade využil súčasné vedecké a technické znalosti a bol účelný. Konzervácia sa tu chápala v najširšom slova zmysle, napr. nové zastrešenia chránia pôvodné štruktúry pred ďalším rozpadom.
Za zmienku nepochybne stojí aj komplikovaná obnova Oravského hradu, kde okrem iného dôležitý faktor zohral terén a situovanie stavby. Rekonštrukciu možno charakterizovať ako racionálnu, bez romantických záujmov a s rešpektovaním osobitostí slohu aj regionálnych zvláštností v diele pôvodných staviteľov.
Obnova zohľadnila zázemie pre muzeálnu činnosť, veľkú záťaž návštevníkmi počas turistickej sezóny, služby, hygienu a ochranu. Za projekt obnovy Oravského hradu spolu s obnovou Turzovho domu v Banskej Bystrici v roku 1966 získal Karol Chudomelka Cenu Dušana Jurkoviča. Za celoživotné úsilie získal v roku 1994 Cenu Emila Beluša.
Autor: Mária Vdovičíková
