Na úvodné dva zápasy so Slovanom pre zranenie nenastúpil. Do zostavy trénera Dušana Gregora sa kapitán Ján Pardavý vrátil až v prvom domácom stretnutí a aj vďaka jeho prínosu Trenčania stiahli vedenie Slovanu z 0:3 na 2:3.
TRENČÍN. Pred domácim stretnutím so Slovanom sme Jánovi Pardavému položili zopár otázok.
Podnietil váš návrat na ľad stav série so Slovanom, keď ste po úvodných dvoch zápasoch cestovali domov za nepriaznivého stavu 0:2?
- Určite nezáležalo na tom, aký bol práve stav v sérii. Dohoda s lekárom a trénerom znela tak, že môj návrat na ľad bude záležať od rýchlosti liečenia zraneného ramena. Keďže to sa neliečilo dostatočne rýchlo, tak mi ho doktor opichal a nastúpil som. Dúfam, že mi vydrží až do záveru play-off.
Povedal vám tréner niečo špeciálne pred prvým zápasom na domácom ľade?
- Nebolo treba. Všetci sme vedeli, že je to veľmi dôležitý zápas. Túžili sme po domácich stretnutiach vyrovnať stav na 2:2 na zápasy, čo sa nám nanešťastie nepodarilo.
Aká bola nálada po treťom zápase v ktorom ste viedli už 2:0, ale napokon po hrubých chybách prehrali 3:6?
- V kabíne nepanovalo hrobové ticho. Bavili sme sa o tom, že sme stratili veľmi dobre rozbehnutý zápas. O víťazstvo nás pripravili hluché chvíle, najmä tie v závere druhej tretiny. Zároveň sme si povedali, že už nemáme čo stratiť a môžeme hrať uvoľnene.
V štvrtom zápase ste pár minút pred koncom prehrávali 1:2 a vidina ukončenia sezóny bola čoraz bližšie.
- Určite sme už tento obraz skorého ukončenia sezóny mali v hlavách, ale nakoniec sme Slovan vďaka veľkej snahe porazili. V zápase sme mali azda päťdesiat striel a nevedeli sme sa presadiť. Narozdiel od toho súper podobne ako v predchádzajúcich zápasov častokrát ťažil z minima maximum. Chvalabohu sme sa v tomto zápase chytili a v predĺžení vydolovali prvé víťazstvo.
S akými myšlienkami ste sa rozbiehali na trestné strieľanie?
- Bol som absolútne pokojný a veril som si. Človek sa nesmie v takýchto situáciách báť. Samozrejme, bola to vyhrotená situácia, mali sme nôž na krku, sezóna by sa v prípade neúspechu pre nás skončila, ale dopadlo to dobre.
V piatom zápase ste hrali odlišný hokej ako v tých predchádzajúcich.
- Nemyslím si. Jediným rozdielom bolo, že sme po strelení úvodného gólu viac mysleli na zadné vrátka a vychádzali zo zabezpečenej obrany, proti ktorej sa Slovanisti dlho nevedeli presadiť.
Trenčínu sa podarilo znížiť z 0:3 na 2:3. Dukla už raz proti Martinu otočila nepriaznivý stav z 0:3 na 4:3. Veríte tomu, že mužstvo má dostatok fyzických aj psychických síl na to, aby sa mu niečo podobné podarilo?
- Ja už som zažil podobný obrat, aj ten spomínaný s Duklou proti Martinu a raz aj vo fínskej lige. Určite je to možné. Psychika je v tomto prípade veľmi dôležitá. Slovanu sa pomaličky podlamujú kolená a do psychickej výhody sa dostávame my. Verím v to, že vyhráme aj pondelňajší zápas a o všetkom sa rozhodne v stredu v Ružinove. My nemáme čo stratiť, iba získať a preto budeme bojovať až do samého konca.
