Alena Borovičková pochádza z Nového Mesta nad Váhom, no od roku 2004 žije v Egypte. Ocitla sa tak na miestach, kde sa menili egyptské dejiny
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Vyštudovaná žurnalistka dala zbohom svojmu povolaniu a už niekoľko rokov sprevádza turistov po pamiatkach a múzeách, ktoré Egyptu závidí celý svet. Káhira, Luxor a Hurghada sa stali jej druhým domovom.
Povstanie zburcovalo arabský svet
Začiatok revolúcie ju zastihol na dovolenke v Prahe, ale rozhodla sa vrátiť na africkú pevninu do revolučného varu. „Hneď po prílete do Káhiry som na letisku zaregistrovala sprísnenú ochranu, ktorá tam nebývala. Kontrolovali absolútne všetko," hovorí Alena.
Ocitla sa tak na miestach, kde sa menili egyptské dejiny. „Obrovské masy živo diskutujúcich ľudí, malé deti v náručiach, pozatvárané obchody a obrnený transportér pred najväčším trhom," komentovala svoju cestu z Káhiry takzvaným Daharom - Starým mestom do podnájmu, v ktorom žije.
Zaplnené káhirské námestie Tahrír, tanky v uliciach a státisíce Egypťanov modliacich sa na kolenách vedľa armádnej techniky. Doráňané tváre demonštrantov držiacich zakrvavené egyptské štátne zástavy. Znepriatelené tábory bojujúce na ťavách i koňoch a medzi nimi lietajúce spŕšky veľkých kameňov. Slzotvorné granáty v uliciach, vyrabované múzeá a zničené historické exponáty. Obhorené autá a vyplienené obchody. Unikajúci väzni. Aj taký bol Egypt.
Priletela z Prahy priamo do revolúcie
Priznáva, že mala veľké obavy a bola vystrašená zo správ svojich kolegov z ohniska diania. „Bála som sa, že ma okradnú," hovorí. Keďže banky nefungovali, mala totiž so sebou peniaze, čo jej nepridávalo na dobrej nálade. Pre zrušené lety do Hurghady, kde žije, zostala na letisku čakať ďalších osem hodín. Ako však spomína, bála sa zbytočne. Nik okolo nej nechodil a ani ju neobkúkal. Medzi Arabmi sa ocitla ako jedna z troch cudzincov. Batožinu mala v poriadku, pred letiskom čakali taxíky. V Hurghade bol pokoj, akoby v Káhire, ktorá je 450 kilometrov na sever ani nebolo žiadne prelievanie krvi.
Všetko spelo k revolúcii
Za sedem rokov v Egypte spoznala Alena krajinu i pomery v nej. „Pokiaľ ide o celkový arabský svet, všetko k tejto situácii spelo. Revolúcia v Egypte bola na spadnutie už pred vyše dvoma rokmi. Ľudia sa už vtedy začali otvorene sťažovať na zlú ekonomickú situáciu. O tom, že prezidentova rodina je skorumpovaná, sa však medzi obyvateľmi otvorene hovorilo už niekoľko rokov," hovorí. Ľudia poukazovali aj na to, že vláda by mala dávať aspoň dolár za Suezský prieplav bežnej egyptskej rodine, pretože iba Suez prináša egyptskému rozpočtu ročne vyše miliardy dolárov.
Život bol neľahký
Aj sama sa často pozastavila nad tým, z čoho domáci vlastne žijú a ako môžu vystačiť s príjmami. „V tejto krajine je tradíciou, že muži zarábajú a ženy sa starajú o chod domácnosti. Keď učiteľ prinesie domov mesačne 300 le, čo je asi 40 amerických dolárov a 5 rožkov stojí 1 le a kilogram mäsa vyše 60 le, nejako to nevychádza," počíta.
V egyptskej metropole Káhire žije množstvo učiteľov i lekárov, ktorí majú niekoľko zamestnaní. „Učiteľ napríklad cez deň učí a večer je taxikárom," približuje pomery v Egypte. Na egyptskom vidieku bol zdanlivý pokoj. Dokonca jednotlivé dedinky lemovali prezidentove portréty. Ľudia tu žijú v primitívnych podmienkach, čas sa akoby zastavil pred 200 rokmi.
Protestovali už pred pár rokmi
V Egypte sa konali už dlhší čas demonštrácie za uplatnenie sa mladých vo svojich vyštudovaných odboroch. Protestovali aj ženy v domácnosti proti zdražovaniu potravín. „Nikto si to nevšimol. Musel sa až upáliť nešťastný živiteľ ovdovenej matky a opustených súrodencov," hovorí Novomešťanka.
Tunajší obyvatelia si však dlho nevedeli predstaviť, ako to bude po Mubarakovi. „Tie odhodlané mladé tváre, ktoré bolo vidieť v televízii, ako sa neskôr ukázalo-bolo medzi nimi aj dosť takých, ktorí si prišli údajne zafajčiť trávu a najesť sa zadarmo v KFC na Tahrire. Už dnes nevedia, čo s nimi bude," hovorí.
Ak predtým učitelia jazdili po vyštudovaní ako taxikári, dnes nemajú nikoho, koho by v tých taxíkoch vozili. Tunajšia ekonomika utŕžila obrovské rany, ktoré nie sú ešte ani vyčíslené. Nesčíselné množstvo mŕtvych a okolo päťtisíc ranených sú ukazovatele boja o slobodu. „A unavený a ťažko chorý bývalý vládca, ktorý dožíva svoj čas v obľúbenom Sharme," dodáva Borovičková.
Do Egypta sa už netreba báť ísť
Do krajiny pyramíd sa postupne vracia bežný život. Na letisku už pristáli prvé lietadlá s turistami. Opäť fungujú mobilné siete i internet. Mnohé z múzeí i pamiatok sú však vyrabované, Egyptské múzeum musela strážiť polícia i armáda pred nájazdmi zlodejov. Kradli však iba domáci. V rôznych lokalitách sa rabuje doteraz.
Pre obyvateľov letoviska v Hurghade boli dva revolučné týždne bez cudzincov a turistov akoby stratenými dvoma rokmi. „Niektorí obyvatelia Hurghady sa netaja tým, že sa síce niečo udialo v Káhire a na Tahrire, ale oni prišli o peniaze a bude im to trvať dlho, kým ušlé zisky dostanú späť," hovorí Borovičková.
Panujú aj obavy, či revolúcia nedostane na lopatky turistiku a bude trvať dlho, než sa znovu pozviecha. Vzťah k cudzincom však ostal pozitívny. „Domáci ľudia však už nie sú takí dotieraví a neobťažujú tak, ako to bolo predtým," porovnáva.
Letoviská sa nabažili revolúcie a sú opäť hladné po turistoch. Obchodníci sa však snažia využiť medzery v príjmoch a niektoré tovary neprimerane zdražujú. „Stále tu však platí a bude platiť, že keď chce človek niečo kúpiť, musí sa dojednávať a donekonečna hádať," dodala Alena Borovičková.
