TRENČÍN. Všetko sa začalo úplne nevinne, pod kepienkom „vynášania Moreny". Podpálime panáka na rúčke od obecného portviša a fác s ním do miestneho veľtoku. Popritom zaspievame, popijeme, všetci miestnu povoľnú Maru opáčime a národná tradícia je na svete. V poslednej dobe všetky tradície pretromfla jedna nová. Volá sa komisia. Presnejšie povedané - vznik komisie a jej činnosť.
Akonáhle sa dozviete, že niekde vznikla nejaká komisia treba mať oči na stopkách, zaostriť zrak ako rys ostrovid a načúvať ako múdra sova. Vznik komisie neklamne indikuje, že sa niečo deje. Oficiálne oznámenie, že „vznikla komisia pre..." je niečo ako zaklínadlo. Rovnako by sa dalo použiť sim-sa-la-bim alebo abrakadabra. Už samotné oznámenie, že vznikla komisia, naznačuje buď nejaký prúser alebo snahu niečo niekde presadiť. Častejšie však niečo zaretušovať, po našom ututlať.
Komisia vzniká na základe vnuknutia zjednodušene pomenovaného Ja nič - ja muzikant. Musí mať nepárny počet členov, vraj pre jej transparentnosť a zamedzenie možnej rovnosti počtu hlasov. Hneď pri vzniku komisie prebehne verejné hlasovanie. Na tomto hlasovaní sa všetci členovia komisie jednohlasne dohodnú, že všetky ostatné hlasovania komisie budú tajné. Nasledujúce tajné hlasovania nesú so sebou množstvo výhod. Ak komisia odsúhlasí nejakú úplnú somarinu, každý člen môže médiám povedať: „Neviem, kto ako hlasoval, hlasovanie bolo tajné". Ak hlasovanie prinesie náhodou niečo pozitívne, (ale to musí byť naozaj strašná náhoda), tak sa k výsledku radi priznajú aj tí, ktorí boli proti.
Základným bodom práce komisie je jej ustanovenie. K ustanoveniu akejkoľvek komisie dochádza v situácii, keď prúser nadobudol obludných rozmerov a nedokáže ho už vysvetliť ani mimoriadne pľúcnatá hovorkyňa, vymaľovaná ako dedinská hasičská striekačka krížená s veľkonočnou kraslicou. V tej chvíli je ustanovenie komisie takmer nezvratné, lebo „niečo robiť treba".
Ustanovenie komisie je však zatiaľ iba akýmsi výstrelom do tmy, lebo nik netuší, kto a prečo v nej vlastne bude sedieť. Dokonca to nevedia ani jej budúci členovia. Faktom však ostáva, že vyhlásenie pľúcnatej, že bude ustanovená komisia, na čas upokojí rozbúrené vody. V nasledujúcich dňoch sa začne výber členov.
V komisii by mal sedieť aj jeden člen, ktorý problematike aspoň v náznaku rozumie. Ak sa tam náhodou dostane, treba ho ihneď vyraziť, aby náhodou zbytočne nepindal a nekomplikoval prácu ostatným. Nasledujúcim bodom je práca komisie. Každý člen dostane hromadu papierov, o ktorých obsahu nemá ani „dunstu".
Člen komisie má v pravej ruke pero a ľavou rukou obracia hromádku papierov. Pritom uznanlivo pokyvkáva hlavou. Keď doprekladá sprava doľava a dokýva hlavou, je z toho taký istý trkvas, ako bol pred tým než prekladal. Je vhodné založiť si ruky na hruď a so zavretými očami zakloniť hlavu čo najviac dozadu. Robí to dojem hlbokého vhrúženia sa do problematiky a posilňuje zdanie existencie neexistujúceho intelektu. V týchto chvíľach sa členovia významne pozerajú jeden na druhého a každý má v hlave len jednu jedinú myšlienku: „No, trepnite už niekto nejakú hlúposť, nech máme o čom hlasovať, môžeme ísť domov a vypísať si diéty!"
Táto časť práce komisie prináša nekonečné mučivé minúty. Nakoniec sa však hrdina vždy nájde. Zvyčajne ten, ktorému ide za chvíľu vlak, alebo chce stihnúť nejaký športový priamy prenos. Podá návrh na znenie zápisnice a všetkým sa nekonečne uľaví.
Na druhý deň vystúpi v médiách pľúcnatá, ktorá verejnosti oznámi: „Legálne ustanovená komisia, zostavená z renomovaných odborníkov, na svojom dvojdňovom zasadnutí skonštatovala, že ani jeden z označených právnych subjektov sa nedopustil pochybenia, a preto neexistuje dôvod na začatie trestnoprávneho konania. Zároveň prijala návrh opatrení, aby sa podobné situácie v budúcnosti neopakovali.
Zoznam opatrení bude upresnený v najbližších dňoch a verejnosť bude o ňom včas informovaná." Rozumej - žiadny zoznam neexistuje a všetci namočení sa spoliehajú na krátku pamäť národa a na skutočnosť, že ľudia majú úplne iné starosti.
Takýto záver komisie, zverejnený v médiách sa dá použiť vlastne na čokoľvek. Od pretečenia žumpy až po nájomnú vraždu.Jediný užitočný člen komisie, to je ten, čo utekal na vlak, si chlebíčky zabalil na cestu. Boli tam totiž aj servítky.
