NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Výstava Uš sa fašank kráti približuje veselé zvyky našich predkov. Tie sa počas fašiangov preniesli do obdobia svadieb, zakáľačiek, hojného jedenia a pitia sprevádzaného množstvom hier, zábav a obchôdzkami maškár a muzík po dedine. Výstava potrvá do 8. marca.
Jozef Ďuráči vystavuje pútavé masky
Starý dedo s maskou čerta a dlhým červeným jazykom, Smrtka s kosou vyrobenou z alobalu, ale aj Hasič Froliš s výložkami a originálnou prilbou, či strašidelný čierny Čert s vidlami a mocnými rohami a Medveď s vybíjanou palicou vítajú návštevníkov.
„Na výrobu masiek používali ľudia kožušiny z kozľaťa, jahňaťa, baranov, oviec i zajacov. Využívali aj konopné kúdele, staré uniformy hasičov i hájnikov, ale aj staré farárske rúcha. Mnoho ušili aj z konopných plachiet," prezradil majiteľ masiek Jozef Ďuráči.
Zoomorfné masky kôz, medveďov i turoňov boli oblečené do srsti. Aby si na unikátnych fašiangových maskách nepochutili obávané mole, musí sa ich vlastník o ne pravidelne starať. „Počas zimy v tuhých mrazoch vypracem kožušiny a kožuchy dvakrát von a nechám ich vymrznúť. Horúce slnečné lúče počas leta zase zabíjajú hnidy i prípadné vajíčka," vysvetlil. Ľanové a konopné diely masiek moliam vôbec nechutia. Tie vyhľadávajú najmä súkno a kožušiny.
Ježibabu Veronu si užijú aj štyri deti vystavovateľa
Mnohé z vystavených masiek milujú aj deti folkloristu. Zbieraniu zvykov a tradícií sa venuje už vyše dvadsaťpäť rokov. „Moje deti si masky užijú. Mávajú fašiangové obchôdzky v Zlatovciach, Mníchovej Lehote i v Selci," smeje sa Ďuráči.
Pre fašiangové masky je príznačný démonický vzhľad a úplné zahalenie s cieľom dosiahnuť nepoznateľnosť prevtelenia. Masku dopĺňa kostým, zahaľujúci celú postavu. Konope používali ľudia ako vlasy alebo fúzy, tváre si natierali múkou a sadzami alebo ich celé zahaľovali do osrstených kukiel. V Ďuráčiho zbierke sú najviac zastúpené masky zo Soblahova, Mníchovej Lehoty, Poruby, Opatovej, Kubrej i Kubrice. „Na chlapskom lajblíku na kroji je vyšitý aj rok vzniku. Masky pochádzajú z obdobia medzi rokmi 1900-1935," upresnil zhovorčivý zberateľ. Jeho snom bolo vždy poskladať kompletný fašiangový sprievod.
Cez fašiangy sa mohlo zabávať sa na všetkom
V období fašiangov si ľudia dovolili zabávať sa aj na inak uctievaných farároch. „Počas osláv sa najkomickejší človek v dedine zaodel do osoby farára. Domaľoval sa a pochovával basu. Mal kadidlo z komínovej rúry, na retiazke horeli uhlíky a namiesto svätenej vody mal kýbel s močovkou," usmial sa Ďuráči.
Ľudia sa však zabávali najviac sami na sebe. Chlapi sa prezliekali za ženy, ženy za mužov. Dokumentuje to aj maska Hore chlap, dole baba.
Ďuráči vlastní aj zbierku krojov z okolia Trenčína. Vytvoriť ju však nebolo jednoduché. Krojové súčasti mali najmä starí ľudia. „Spočiatku som získaval veci z najbližšej rodiny, ktoré ľudia oželeli. Chceli, aby boli v dobrých rukách. Niektoré exponáty som však aj kúpil od cudzích," poznamenal vystavovateľ. Odevy bolo treba reštaurovať.
Pred zánikom v zberných surovinách zachránil množstvo vzácnych etnografických artefaktov. Zo skúseností kamaráta zo zberne vie, že pri zbere starého šatstva v dedinách jednu tretinu odvezeného odpadu tvorili práve vzácne kroje. „Častokrát sa mi však stalo, že ľudia mi na bránku v igelitke zavesili kroj, ktorý som hneď nedokázal ani identifikovať," dodal Ďuráči.
