TRENČÍN. Výstava fotografií, ktorú otvorili 10. februára v Artkine Metro, sa volá „Úvahy v zrkadle času". Ako hovorí jej autor Ondrej Miháľ, myšlienka vznikla pri jeho cestách po Dolnej zemi. Počas štvorročného fotografovania slovenských domov, ktoré ako svedkovia minulosti ešte stoja vo Vojvodine, nachádzal v nich často aj ich posledných obyvateľov, starcov a starenky.
„Smutnými očami sa pozerali, prečo fotografujem ich alebo susedov zničený dom," hovorí autor. „Každý z nich mal nejaký príbeh na vysvetlenie svojej osamelosti. Deti ich opustili preto, že už nemajú dosť síl pomáhať im v ťažkej roľníckej práci a ich priatelia a životní partneri už dávno zomreli."
Dolnozemskí Slováci
Popri rozprávaní svojho životného príbehu si ani nevšimli, že ich Ondrej Miháľ fotografuje. „Chceli sa vyrozprávať zo svojho žiaľu a bez ohľadu na to, že som pre nich cudzia osoba, pociťovali potrebu podeliť sa s mnou s tým, čo ich srdce trápi," hovorí autor. Tak sa okrem zbierky fotografií o zanikajúcej kráse slovenských domov vo Vojvodine zrodila aj kolekcia portrétov starých dolnozemských Slovákov.
Každý portrét má svoj príbeh. „Keď počas fotografovania vyslovovali vety „už desať rokov čakám na smrť" alebo „prečo mi pán Boh zobral syna", akoby sa títo muži a ženy premenili na živé monumenty či epitafy vlastných životov a v zrkadle času sa ukázali ich skutočné obrazy," spomína Miháľ.
Fotografie chce vydať knižne
Na fotografiách však nájdeme aj okamihy, v ktorých sa títo ľudia smiali a tešili. Na niektorých je prítomná aj mladšia generácia slovenskej komunity vo Vojvodine. Výstava mala svoju premiéru v Báčskom Petrovci. Jej putovná verzia navštívila viaceré mestá a dediny vo Vojvodine, na Slovensku a v susedných krajinách. V Trenčíne bude do 2. marca.
Ondrej Miháľ sa narodil vo Vojvodine a od roku 1967 žije v Kanade. Svoju prvú samostatnú výstavu fotografií mal na Slovensku v roku 1994. Venuje sa Slovákom žijúcim v Kanade, často fotografuje na Slovensku folklórne festivaly, ale vracia sa aj na miesta, kde sa narodil. Fotografické príbehy Slovákov z Vojvodiny by rád vydal knižne.
